Študentka, ktorú som na diaľku oslobodzoval, keď bola ešte na psychiatrii, mi o týždeň na to povedala na skupinke o jednom 21 ročnom chalanovi závislom na pervitíne. Poznala ho z psychiatrie, odkiaľ ho mali presunúť do liečebne drogovo závislých, ktoré absolvoval už 2krát, ale neúspešne. Nevedeli si s ním poradiť, bol pod ťažkými liekmi. Preto rodičia volali aj farára, ktorý bol rozhodnutý vykonať exorcizmus. Tiež mal chalana presvedčiť, aby šiel na ďalšie už tretie liečenie.
Študentka mi na skupinke vraví, že rodičia toho chlapca farára čakajú a nachystali mu aj jedlo. Nato som volal farárovi na mobil, že ho čakajú. On povedal, že dnes na to stretnutie nemôže prísť, lebo má povinnosti. Tak som mu povedal: „Poď, pôjdem s tebou aj ja, aspoň na 10 min“. Súhlasil. Pocítil som, že tam nechcel ísť sám a chcel ísť so mnou kvôli tomu vyháňaniu diabla. Farár mi povedal, že sa stretneme u nich. Keď som tam prišiel farár tam ešte nebol a všetci sa na mňa pozerali, že čo tam hľadám, že oni čakali farára. Povedal som, že farár za chvíľu za mnou príde tak potom ma pustili dnu. Nebudem rozoberať, aký som mal strach a ako ma domáci vnímali, kým konečne neprišiel aj farár.
Ako sme tam sedeli tento mladý chalan bol znova pod vplyvom tvrdých drog, celý čas bol ticho, búchal si päsťou do dlane a zazeral na mňa, lebo som bol pre neho cudzí. Bol nervózny z toho stretnutia, lebo nechcel ísť na protidrogové odvykacie liečenie. Bol to mocný svalnatý kus chlapa typu rambo, ktorý sa stále bijával a niekoľkokrát museli policajti zachraňovať aj jeho matku, keď ju chcel biť pod vplyvom drog. Mal som strach sa na neho aj pozrieť, aby ho to nevyprovokovalo k bitke.
Farár pokropil miestnosti svätenou vodou. Potom na koniec poprosil starú mamu a matku dotyčného, ako verné katolíčky, aby sa modlili. Ale tam nenabral nikto odvahu sa modliť. Tak farár povedal nech sa ja modlím, čo ma zaskočilo, lebo som to nečakal. Nevedel som ako sa mám modliť medzi katolíkmi, tak som začal chváliť Ježiša a v zápätí vyháňať diabla z dotyčného mládenca. Keď som z neho vyháňal, všetci vytreštili oči zdesení, že prečo ja vyháňam, keď farár nenabral odvahu vyháňať. Chlapec sa v tom na mňa vyrútil úplne som bol v tom, že mi ide tresnúť a poriadne ma zbiť. On sa mi hodil okolo krku, začal plakať a bozkával ma vraviac: „Ďakujem, ty si dobrý človek, ty si sa za mňa modlil“. On konečne prvýkrát počas tohto stretnutia prehovoril. Celý čas ho farár nahováral na liečenie, ale on neprehovoril, lebo už predtým veľakrát povedal, že nepôjde. Jeho mama sa rozplakala, že prehovoril a že: „ľudskosť sa v ňom našla“, že ma objal.
Farár na to odišiel preč, že má povinnosti a ja som chcel odísť tiež. No ten chlapík ma prosil, aby som zostal sa s ním rozprávať. Jeho mama ma tiež plačom prosila, lebo že jej syn sa nechcel doteraz s nikým rozprávať. V duchu som sa modlil a tak som sa začal s nim rozprávať. On začal hlavou búchať o nábytok, mal reči ako malý chlapec. Mal úplne vygumovaný mozog z toho pervitínu. Vravel, že mu dávajú tabletky. Pýtal sa, či ich má brať, že čo na to poviem. Vravím, že tabletka je podporný prostriedok, Jemu však pomôže Ježiš Kristus, treba ísť za ním. Povedal, že chce ísť za Ježišom. Nechce Ježiša, ako hovorí farár a mama. Chce Ježiša poznať, ako ho poznám ja, lebo sa dotkol jeho srdca. Keď chalan prešiel oslobodením, Ježiša Krista vnímal ináč. Vnímal ho aj v mojom živote. Pýtal sa ma, či má ísť na to liečenie. Vravím mu, že tam je ten istý Ježiš, ktorý cezo mňa pôsobil, lebo to liečenie malo byť v kresťanskom duchu. Že mu to doporučujem. Súhlasil. Jeho matka bola celá šťastná. Vravím mu: „Budem sa za teba modliť. A keď sa vrátiš, stretneme sa a budeme spolu čítať bibliu“. Tak som ho povzbudzoval. Bol aj kľudnejší. Šiel na liečenie, ale o tri dni mi jeho matka s plačom volala, že nech prídem k nim domov, lebo sa vrátil – ušiel z liečenia. Bála sa, čo bude vystrájať. Keď som prišiel povedal mi, že ušiel preto, lebo že tam nie je ten istý Ježiš, ktorý ho oslobodil, že chce so mnou čítať bibliu. Odvtedy sme spolu pravidelne každý týždeň čítali bibliu a modlili sa. Chalan sa úplne zmenil.
Čo mal predtým reči ako malý chlapec, teraz začal rozmýšľať ako dospelý človek. Našiel si robotu a bol v nej príkladný pracant. Úplne sa mu zmenil život. Keď ho kamaráti volali do krčmy, vravel že nie, že má Ježiša. Na ruke nosil náramok s nápisom Ježiš Kristus, ktorý si sám zhotovil.
Pretože pod vplyvom drog v minulosti ešte pred tým ako som ho spoznal ten chlapec skoro prizabil človeka, musel ísť do väzenia na 27 mesiacov. Rozmýšľal, či tam má ísť alebo neísť. Ja som ho povzbudzoval, že Ježiš tam bude s ním. Chcel ujsť do francúzskych légií. Tým, že sa mu výrazne polepšilo už Ježiša tak nepotreboval a začal rozmýšľať ako sa vyhnúť väzeniu. Našiel si robotu v Čechách a tak sme sa prestali stretávať. Po nejakom čase som sa s ním stretol. Povedal, že mu chýba Ježiš, len nemal odvahu za mnou prísť, keďže tak zbabelo ušiel. Ja som ho povzbudil, že Ježiš bude s ním vo väzení, ako bol s Jozefom v Egypte. A spraví veľké veci cez neho aj na jeho spoluväzňoch. Jeho to povzbudilo a začali sme čítať bibliu, pokiaľ nenastúpil do väzenia. Z väzenia mi písal listy a ja som ho listami povzbudzoval a vysvetľoval mu bibliu. On vo väzení čítal bibliu pre spoluväzňov a vysvetľoval ju. Tí ho úplne brali. Niektorí ho poznali, aký bol pred tým obávaný bitkár a teraz je úplne zmenený k lepšiemu. Veľa tam zasial svojím svedectvom ako ho Ježiš Kristus zmenil.
Keď sa vrátil z väzenia našiel si robotu a žil riadnym životom. Znova sme sa stretávali a čítavali bibliu. Ľudia z okolia bydliska hovorili, že je to úplne iný chalan ako bol predtým, a vraveli, že keď Ježiš zmenil takého grázla, tak dokáže zmeniť každého. Tešil som sa ako Ježiš zachránil mladého chlapca a skrze neho sa oslávil pred veľkým množstvom ľudí, nie len vo väzení, ale aj v mieste jeho bydliska.
Stano
Svedectvo v angličtine – Testimony in English https://zivyjezisvpraxi.sk/methamphetamine/
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.
veľmi pôsobivé. Ďakujem za toto svedectvo