V práci som nechtiac pri manipulácii rozbila počítač. Dosť som sa najprv zľakla, lebo som nebola poistená proti škodám spôsobeným zamestnávateľovi.

V tej chvíli, keď sa to stalo, boli u mňa v robote ako zákazníci ľudia, ktorých som trochu poznala z videnia z cirkvi a z kresťanských akcií. Chvála Bohu, ten pán, ktorý tam bol s rodinou, ku mne prišiel a pomohol mi pozametať črepy. Bola to neprajná situácia, ale ten súcit, ktorý som tam zažila mi pomohol cítiť sa lepšie. Aj s manželkou by mi najradšej ešte nejako pomohli, keby mohli. Povedala som im, že sa môžu za mňa pomodliť. Pánovi to nedalo. Neskôr sa ešte vrátil a dal mi vizitku na servis týchto počítačov, po ktorej sa zháňal v obchodnom centre v meste. Nasledujúce dni k nám do roboty chodil s rodinou dosť často a myslím, že sa za mňa prihováral u šéfky, aby so mnou mala pri náhrade škody zľutovanie.

Zo servisu sa naspäť neozvali. Šéfka sa nakoniec rozhodla kúpiť nový počítač. Verdikt bol taký, že polovicu mi odpustí, vezme ju na seba a polovicu jej splatím. Povedala mi, že vie, že som to neurobila naschvál, ale nemôže mi to celé odpustiť, aby sa to neminulo výchovného efektu a aby som si do budúcna dávala viac pozor.

So známymi, ktorí tam vtedy boli, nás to k sebe priblížilo. Hlavne s manželkou toho pána sa zvyknem dlhšie porozprávať, kým nemám zákazníkov.

Barbora