Mám taký úsmevný zážitok z jedného dňa. Keď som mala ísť ráno do roboty, otvorila som si Bibliu. Naslepo som si vybrala krátky odstavec, ktorý by som si stihla prečítať.
Písalo sa v ňom o tom, ako Pán Ježiš poslal dvoch učeníkov do dedinky, s tým, že v nej nájdu priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Dostali inštrukcie odviazať ich a priviesť k Ježišovi. Učeníci išli. Urobili presne tak, ako im Pán Ježiš prikázal a presne tak ich našli a doviedli ich.
Moja krátka úvaha o tomto texte bola asi taká, že Pán Ježiš má veci dopredu pripravené. Poslal ich niekam s tým, že tie oslíky tam budú a naozaj tam boli. On sa postaral. On vedel, kam ich posielal. A tak som sa to snažila preniesť s vierou do svojho života…
Hneď ako som ráno otvorila v práci kasu a prerátavala peniaze, zistila som, že dve eurá sú naviac. Predchádzajúci deň som ich musela nejako prehliadnuť. Odložila som ich bokom. Ale najväčšie prekvapenie prišlo večer.
Napadla ma myšlienka, že by som mohla vyčistiť kasu. Hneď na to ďalšia: „Nechce sa mi.“ Nemusela som to totiž robiť. No premohla som sa a v kase som našla vzadu spadnutú a zatlačenú bankovku. Musela tam byť ešte spred Vianoc, kedy mi chýbali nejaké peniaze v kase a netušila som prečo 🙂
Až večer som si uvedomila tú paralelu s ranným príbehom. Pán Boh vedel, že tam tie peniaze sú a prišla mi myšlienka, aby som urobila to, čo bežne nie. Diabol sa ma síce snažil vyradiť lenivosťou, ale nevyšlo mu to. Pán ma poslal tiež do „dediny“, kde bolo niečo pripravené :). Haha 🙂
P.S.: Text je z Evanjelia podľa Matúša, 21. kapitola od začiatku :).
Barborka
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.