Raz na jednej skupinke sme sa rozprávali o jedle. Brat Stanko spomínal, neviem, či si to už pamätám úplne presne, že aj jedlo ako také vďaka rôznym prísadám, ktoré obsahuje, môže byť pre človeka škodlivé. Ale keď sa za to jedlo pomodlíme a necháme ho požehnať Ježišom, tak tie nezdravé veci, ktoré sú v tom jedle, sa stratia, nebudú účinkovať. Tak som si povedal, že to vyskúšam.
Som predčasne narodený, v siedmom mesiaci. Kvôli tomu nemám správne vyvinutú nejakú trubicu ústiacu do žalúdka, ani neviem presne ako sa to volá. Je zúžená a preto jedlo cez ňu do žalúdka nestíha ísť tak rýchlo, ako u bežných ľudí, ale pomalšie. Dôsledkom toho je, že nie som schopný zjesť naraz veľké porcie jedla. Najmä porcia v reštaurácii je pre mňa zabijak. Keďže jedlo nestíha tak rýchlo prechádzať cez ten otvor do žalúdka, ale prechádza pomalšie, tak musím jesť buď pomalšie alebo menšie porcie. Lebo keď zjem naraz väčšiu porciu a ono to nestíha prechádzať, tak to tlačí hore a je mi zle.
Z toho dôvodu som mal vždy problém stihnúť sa najesť v čase na to vyhradenom. Vieme, že všade je na obed vyhradený nejaký časový úsek. Rovnako to bolo v škole, kedy som mal tiež s tým problém, no a samozrejme aj v práci je pol hodina na obednú prestávku. A aj keď závodné jedálne v školách či v zamestnaniach neponúkajú až také obrovské porcie ako reštaurácie, aj tak zvládnuť celú polievku a celé hlavné jedlo a stihnúť to do 30 minút bol pre mňa nonsens. A popravde, nikdy v živote pred týmto sa mi to ani nepodarilo. A ak aj áno, tak vždy sa ako dôsledok dostavil ten zdravotný problém, že vždy mi potom nebolo dobre. Vždy som buď zjedol všetko a nebolo mi dobre alebo som zjedol celé hlavné jedlo, ale nevládal polievku alebo som zjedol celú polievku a z hlavného jedla som vyjedol aspoň mäso, no nevládal som celú prílohu. A tak, rôzne kombinácie. Raz sa mi dokonca v práci podarilo zjesť kompletne celé hlavné jedlo, aj kompletne celú polievku a dokonca mi ani nebolo zle. 🙂 No len akurát tam bol zase problém v tom, že som to nestihol do pol hodiny, ako je nárok na obednú prestávku. Trvalo mi to tuším 43 minút, ak si dobre pamätám. Ale mal som dobrého kolegu, tak som sa s ním dohodol, že môžem byť aj dlhšie. To ešte v predchádzajúcej práci, tam ma vždy cez obednú prestávku musel prísť niekto vystriedať. No a až práve v ten deň po skupinke sa mi to prvý krát v živote podarilo.
Nasledujúci deň po tejto skupinke, ako toto Stanko hovoril, o tom jedle, som si povedal, že sa pred obedom pomodlím. Dovtedy som to veľmi nezvykol. Niektorí to robia, ale ja som to nezvykol. Vtedy mi nejako prišla myšlienka, že sa mám v prvom rade poďakovať za to jedlo. Na toto asi mnohí zabúdajú, lebo u nás sa to asi zvykne považovať za samozrejmosť. Vieme však, že existujú ľudia a krajiny, kde to samozrejmosť nie je, kde je hlad. Nič nie je samozrejmosť, všetko je dar od Boha. A tak som sa poďakoval za to jedlo a pomodlil sa, aby mi ho Ježiš požehnal a aby mi padlo na úžitok. A vtedy sa stalo niečo pre mňa až neuveriteľné. Konečne sa mi prvý krát v živote podarilo niečo, s čím som celý život pred tým zápasil. Skutočne prvý krát vo svojom živote som zjedol kompletne celý obed. Celé hlavné jedlo, aj s prílohou, celú polievku, stihol som to za 30 minút a absolútne mi nebolo zle. Toto sa mi skutočne nikdy pred tým v živote nestalo. A stalo sa mi to prvý krát v mojom 26. roku života akurát vtedy, keď som sa za to jedlo poďakoval a pomodlil, aby mi ho Ježiš požehnal a aby mi padlo na úžitok. Aj toto bola taká skúsenosť s Ježišom, ktorá ma veľmi oslovila. A verte, či nie, bolo to po 25 rokoch skutočne prvý krát v mojom živote, kedy sa mi toto podarilo. 🙂 Ježiš sa oslávil tak, že skutočne mi to jedlo požehnal. Presne ako Stanko vravel.
Sláva Ježišovi!