V tom roku, ako sa mi dal Pán Ježiš spoznať, sa mi cez letné prázdniny stalo, že na mňa raz večerom došla nejaká choroba. Cítila som sa príliš unavená, pobolievala ma hlava a mala som sople. Pred spaním som sa teda modlila aj za to a už počas toho „pokecu s Ježišom“ sa mi o dosť polepšilo. Vierou som sa chytila toho, že ráno už budem zdravá. A stalo sa tak. Ráno po chorobe nebola ani stopa. Alergia to nebola – nemám žiadnu zistenú a tak ani neberiem nijaké lieky .

A zas niekedy inokedy v lete som sa v noci zobudila na to, že mi je strašne zle. Vybehla som z postele na záchod s tým, že budem zvracať. Ešte po ceste som si nejako spomenula na Ježiša a ako som tam dobehla, už mi zrazu nič nebolo. Verila som, že Ježiš Kristus svojou obeťou zobral na seba okrem našich hriechov aj naše choroby, pretože o tom svedčí Biblia. Šla som sa trochu napiť (radšej ešte len čistej vody), ale všetko už bolo v pohode, ako keby sa ani nič neudialo .

Inokedy v škole bolo nejako zle mojej spolužiačke, tak som našla odvahu a povedala som jej, že sa za ňu pomodlím. V tej chvíli ma začali napadať rôzne pochybovačné myšlienky typu: „Čo ak to nevýde? Bude to trapas…“, ale verila som v to, že keď dám priestor Ježišovi, tak „ma“ nezahanbí. Verila som tomu, čo sa píše v Biblii, že keď učeníci vyšli a kázali všade evanjelium o Ježišovi, tak Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzaly divy. Trošku som sa s vierou pomodlila a Pán dal – spolužiačke bolo lepšie a poďakovala sa .

Môjmu otcovi tiež raz náhle prišlo zle. Najprv som si myslela, že je to jeden z jeho vtipov, ale vraj skoro odpadol. Mal zlý tlak a keďže už pred pár rokmi prekonal infarkt, tak som rýchlo rozpísala smsky ostatným modlitebníkom, nech sa modlia a s vierou som sa zaňho modlila aj ja. Za dákych 20 minút už bolo dá sa povedať dobre – tlak sa upravil . Takto sme sa zaňho modlili viackrát, keď sa niečo dialo a pomáhalo to .

Raz na jeseň na mňa došla nejaká viróza a v ten deň som nebola schopná nič zjesť ani vypiť. Bolo mi fakt na nič, ale už sa mi osvedčilo, že na chorobu je najlepší lekár Ježiš. Preto som sa Ho snažila hľadať aj vtedy a to tak, ako sa naskytla príležitosť. Akurát v ten deň mal byť v našom meste chválový koncert, kde sa malo hovoriť aj Božie slovo. S vierou v uzdravenie som išla na ten koncert, aby som chválila Boha za to, čo robí v mojom živote. Bola som dehydrovaná, ledva som stála na nohách a tak som odtiaľ nakoniec odišla skôr. Na druhý deň mi už nebolo zle a cítila som sa v poriadku. Doktorka mi potom za ten týždeň trikrát zobrala krv a hovorila, že mi najprv naskočilo také vysoké CRP, že skoro spadli so sestričkou zo stoličiek, ale tie ostatné krvné testy boli už v poriadku. V tých dňoch som ešte zhodou okolností stretla bývalú spolužiačku, ktorá mi hovorila, že bola 4 dni na infekčnom s nejakou virózou a príznaky mala skoro tie isté. Možno sme nemali tú istú virózu, ale každopádne som sa potešila, že 1 deň namiesto štyroch je dosť rozdiel. S Ježišom choroby odchádzajú rýchlejšie .

Dávnejšie som vonku dosť vymrzla. Keď som sa na druhý deň ráno zobudila, tak som už kašľala. V tej chvíli som sa hneď za to trochu pomodlila a až neskôr, počas dňa, som si spomenula, že odvtedy som už vôbec nezakašľala. 

Pred pár rokmi mi doktorka predpísala jedny antibiotiká. Večer som dostala „slušnú“ alergickú reakciu, ktorá predtým začínala len nenápadne svrbením členku. Dospelo to do takého štádia, že som vďaka opuchu nemohla chodiť ako normálny človek. Okrem členkov mi naplno opuchli už aj kolená, lakte, zápästia, prsty a po celom tele sa mi ešte k tomu vyhádzali vyrážky. Všetko to bolelo a neskutočne svrbelo. Sadla som si na gauč a namiesto ľutovania sa som začala chváliť Ježiša Krista za to, že nie som v tom sama a s vierou som sa tešila, že aj tento krát mi pomôže. Mala som tú istotu, pretože už predtým som neraz bola vďaka modlitbám priam „z minúty na minútu“ zázračne uzdravená. A tak ani vtedy moje volanie nezostalo bez odpovede. Počas modlitby sa mi o dosť polepšilo a svrbenie už zďaleka nebolo také neznesiteľné. Doktorka mi hneď nasadila liečbu a dosť rýchlo som sa zotavila .

Keď sa jeden náš brat sťahoval, tak sme mu viacerí „skupinkáči“ pomáhali s umývaním. Počas toho, ako som drhla zaschnutú farbu, sa mi presilila ruka, ale vtedy som to ešte necítila. Večer ma to už začalo bolieť, ale keďže to nebolelo až tak brutálne, tak som sa za to len trošku pomodlila v rámci večernej modlitby a išla som spať. O dve hodiny som sa zobudila na to, že už sa mi pre tú bolesť nedá ani spať. Bolo to ako dostávať riadne bolestivé kŕče kade-tade do celej ruky a nič nepomáhalo. Od tej bolesti som šla vyskočiť z kože a s takou mľandravou rukou som si nebola schopná ani otvoriť fľašu s vodou. Sadla som si, chytila som ruku a prosila som Ježiša, aby hneď niečo urobil, aby mi pomohol… V tom mi prišla myšlienka, že si to mám najprv natrieť takým chladivým gélom, čo máme. Urobila som to a potom som sa ďalej držiac ruku tou „zdravou“ otvárala vierou na modlitbe. Cez tú modlitbu mi napadlo pár múdrych vecí, ktoré som pre nasledujúce dni veľmi ocenila a počas toho ma možno tak za polhodinu tá ruka prestala bolieť . Ešte som nejaký čas bdela, lebo som sa cítila úplne čulo. Z modlitby som zostala potešená a tak sa mi ťažko zaspávalo. Ako keby mi tie dve hodiny spánku po celom dni úplne stačili… Nadránom som ešte zaspala a keď som sa znova zobudila, tak tá ruka bola už aj opuchnutá, ale bolela už veľmi málo. Ešte raz som zaspala a keď som sa potom zobudila, opuchu už nebolo a bolesť minimálna… O chvíľu som už aj zabudla, čo ma tak „kvárilo“. Na druhý deň som si uvedomila, že mám stále na tele svalovicu (ktorú som nadobudla ešte predtým), ale tá ruka, ktorá bola na tom tak zle, tak tá je úplne v poriadku . Keď som sa snažila nájsť na internete za ako dlho sa zotaví presilená ruka, tak som zistila akurát to, že každý natiahnutý sval sa upraví do 48 hodín. No tak mne to trošku rýchlo odišlo… Vďaka Bohu.

Dávnejšie som veľmi chcela ísť na nejakú kresťanskú chatu, urobiť si čas na chvály, čítanie Biblie a modlitby. Takáto príležitosť sa aj naskytla. Vo štvrtok (deň-dva pred odchodom) ma začalo pred biblickou skupinkou bolieť hrdlo. Začala som sa obávať, že na chate by sa mi to iba zhoršilo, a tak sme sa modlili aj za to. V ten večer som pocítila uistenie, že Boh to pre mňa zariadil, aby som tam išla. Urobila som si čaj, zjedla som dva malé cesnačiky, vykloktala som si hrdlo Joxom a snažila som sa modliť vo viere. Na druhý deň ma to hrdlo už ani nebolelo. Ešte počas chaty ma jeden večer začala bolieť hlava, tak som si ju chytila a modlila som sa. Neprešla asi ani polhodina a všimla som si, že bolesť odišla . Keď som sa po víkende vrátila domov, tak moja sestra (od ktorej som to pravdepodobne chytila) bola na ceste k doktorke s tým, že nech jej predpíše antibiotiká, pretože si s tou chorobou nevie poradiť…

Raz dávnejšie som šla s kamarátom Zigim na biblickú skupinku do Brezna, pretože cestou prechádzal autom cez mesto, v ktorom bývam. Sedela som vpredu na mieste spolujazdca a on nejako spomenul, že ho bolí hlava. Obaja sme mali prežité skúsenosti s tým, ako Ježiš dokáže v momente niečo uzdraviť, keď sa mu na modlitbe otvoríme a aj keď som sa vtedy cítila slabšie, začala som sa v duchu nenápadne modliť. Po chvíli povedal, že ho hlava prestáva bolieť práve z tej strany na ktorej sedím a potom na skupinke ho to už prestalo bolieť úplne… 

Aj pred pár dňami ma večer začala bolieť hlava. Prekvapilo ma to, lebo nie som z tých ľudí, čo by mávali migrény a nevedela som z čoho by ma mala bolieť. Bola to bolesť ako keby na mňa prišla nejaká choroba a dosť ma to obmedzilo. Potom som si spomenula na to, ako ľahko mi už viackrát pred pár rokmi odišli bolesti hlavy, keď som sa za to modlila k Ježišovi a to už v priebehu modlitby alebo niekoľkých minút. Vzala som to s vierou, priložila som si ruku na hlavu a predstavovala som si ako pozerám na Ježiša a pri ňom nie je žiadna bolesť. Keď som po chvíli prestala, tak ma tá hlava ešte stále bolela. Už som to ďalej neriešila, no po niekoľkých minútach som si odrazu uvedomila, že tá hlava ma vôbec nebolí. Bolesť odišla ako keby sa nič predtým ani nekonalo a už sa ani nevrátila . A dnes ráno sa mi stalo to isté!! 😀

Už viackrát som si uvedomila, že tieto zážitky s uzdraveniami neboli len jednorazové. Odkedy som pred cca štyrmi rokmi uverila v Ježiša , tak sa mi postupne zlepšil zdravotný stav celkovo. Najprv sa Ježiš postaral o moju psychickú stránku a potom sa vylepšila aj tá fyzická. Prestala som bezhlavo hltať lieky ako Paralen. Naposledy som bola u doktorky na vyšetreniach pred rokom a jediné, čo zhodnotila bolo, že mám iba menej zásob železa a na porovnanie spomenula, že dávnejšie som mala dosť „divoké“ výsledky. Spomenula som si na obdobie (asi šesť rokov dozadu), keď bolo v nich kadečo v neporiadku… Teším sa, pretože som sa ten čas vedome zvlášť nezameriavala na zlepšenie výsledkov, ale až po čase som si všimla, že sa toho zlepšilo viac .

Sláva nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, s ktorým choroby odchádzajú rýchlejšie!!! 

Barbora