Nikdy som vieru nejako neprežívala, ani moja rodina nie. Bola som katolíčkou pokrstenou ako bábätko, neskôr som absolvovala sväté prijímanie a birmovku. Ale Pán Ježiš v mojom srdci nebol.

Po mojom obrátení som cítila potrebu ísť viac a viac za Pánom Ježišom, vnímala som ako ma to za ním ťahá. Veď On bol ten, kto ma vyslobodil, kto mi pomohol, keď som volala o pomoc.

Prirodzene, keďže som nevedela, kde mám hľadať, povedala som si, že obehnem kostoly a rozhodnem sa, ktorý bude ten môj, do ktorého budem chodiť, aby som nependlovala hore-dole, ale našla si svoje duchovné zázemie. – Tak som to cítila, chcela som mať nejaké kresťanské zázemie. Našla som jeden kostol, kde boli krásne kázne podložené Božím slovom – Bibliou, ktorá sa tam rozoberala, až mi to prišlo divné, lebo v žiadnom kostole predtým som to tak do praxe vysvetlené nikdy nepočula.

Farár dosť tvrdo rozoberal určité úseky z Písma, normálne bolo vidieť, ako boli ľudia usviedčaní Duchom Božím a ja taktiež. Páčilo sa mi to, lebo to nebola obyčajná suchá omša, ale malo to švih. Raz bol rozoberaný žalm, na základe ktorého sa hovorilo, aby ľudia neboli dvojtvárni – farár vysvetľoval, že je to ako byť polovičný srdcom, ani čierny ani biely, ale šedý, taká zlatá stredná cesta, vlažnovstvo – Laodicea. Hovoril mnoho príkladov a svedectiev, ktoré ma v mnohom usvedčili. Počula som pár právd, ktoré mi na to obdobie veľmi pomohli a dodnes si ich pamätám.

Mala som kamaráta tradične veriaceho – bolo to skôr náboženstvo a nie kresťanstvo, samé príkazy zákazy, toto smieš, toto nesmieš, totálna nesloboda, modloslužba a skutkárčenie. Často sme sa rozprávali ako veriaci. Jemu sa páčilo, že mám rada Bibliu a aké pravdy tam sú a svedectvá, ktoré som mu hovorila… Raz, keď som mu hvorila, aký je Pán Ježiš Kristus úžasný, nevydržal to a povedal mi ako môžem byť taká čierna alebo biela, že či nič medzitým nie je, povedal, že by som mala aj rozum trochu zapájať, nie len Ježiša všade pchať. Trochu ma to prekvapilo, nečakala som to od “veriaceho“ človeka. Na druhej strane som sa potešila, lebo presne to farár vysvetľoval v žalme a tak som mu o tej kázni povedala. A on zbledol a zahanbil sa. Vtedy som pochopila, že dôležitejšie pre neho bolo to, čo hovorí farár a nie Pán Ježiš.

Šla som za tým farárom a povedala mu to, lebo som chcela vedieť, ako to v skutočnosti je. Povedala som mu, aj mnoho iných vecí – ako som sa znovuzrodila a čo ma Pán učí a čo pre mňa robí. On na mňa s nadšením pozeral a povedal mi, že pozná málo kresťanov, ktorí prežili znovuzrodenie. Mne to nesedelo, lebo som ich na tú dobu poznala už viac. Farár sa ma spýtal či nechcem ísť za mníšku, zasmiala som sa a vravím nie. Ja chcem mať rodinu a deti a v nej Pána Ježiša Krista na prvom mieste, môjho manžela ako hlavu rodiny a jeho vodcom bude Pán Ježiš Kristus. Pomáhať ľuďom a nasmerovať ich na tú správnu cestu, na Ježiša Krista, pretože, ako aj mne pomohol, každému môže. On na mňa s nadšením a údivom pozeral. Nevedela som, čo si mám myslieť. Povedala so mu zopár skúseností s Pánom Ježišom ako sme vyhrali duchovné boje, modlitby za kamarátky, ktoré spoznali Pána Ježiša, keď som im o Ňom hovorila živé svedectvá… a vtedy mi povedal, že to je krásne, že aj on by chcel mať viac času na ovečky, čo sa stratili, že aspoň toľko ako mám ja. Vravím, ale môžete. Zakrútil hlavou, že nie. Zveril sa mi so zopár vecami, pre ktoré som pochopila, že nemôže.

Trochu ma to zarazilo a zosmutnela som, lebo mi ho prišlo ľúto. Ďalej som ale chodila do toho kostola. Čítala som viac Písmo, modlila sa a počúvala chvály. Postupne sa mi začali veci odkrývať a videla som aj to, čo predtým nie, rástla som. Postupne mi tie kázne prestali stačiť a túžila som spoznávať viac. Neskôr som pochopila, že ten farár skutočne nemohol robiť viac. Biblia mi to jasne ukázala.

Viera je rast. A ja som rástla, ako apoštol Pavol hovorí o miečnej a pevnej strave. Kázne boli krásne, ale ostatné veci, ktoré som si postupne všimla, s tými som sa nevedela stotožniť. Piata kniha Mojžišova = Deuteronómium, 5 kapitola, to mi nejak nesedolo, keď som to porovnala s realitou. A bolo toho postupne viac. Prestala som tam chodiť. A zanedlho mi Pán poslal do cesty prebudených kresťanov, mojich súrodencov v Ježišovi. Páčilo sa mi na nich, že skutočne žijú s pánom Ježišom a ovocie ich života o tom svedčilo a stále svedčí. Nebola to iba prázdna viera založená na rituáloch a mŕtvych obradoch a skutkoch, ale život podľa Ježiša Krista tak ako hovorí Biblia – Božie slovo.

Keď som s odstupom času išla do toho kostola na jeho kázeň, už to nebolo ono. Možno ja som bola už inde alebo on, alebo obidvaja. Každý má slobodnú voľbu sa rozhodnúť akého Boha chce mať na prvom mieste a za akým Bohom chce ísť a podľa toho prichádzajú aj následky. Ja som vsadila na Ježiša Krista. Modlím sa za toho farára, pomohol mi prejsť určitú etapu života, ale ďalej už nemohol isť. Túžim, aby tento farár mal viac času na Pána Ježiša a osobný vzťah s ním, aby viac spoznal Pravdu, lebo jedine Ona ho môže vyslobodiť z jeho trápení. Tá Pravda je Ježiš Kristus. Možno sa to zdá zvláštne, že duchovný vodca a málo času na Ježiša, ale žiaľ častokrát to tak býva. To je jedno o akú cirkev ide, ale stáva sa to často.

Spoznala som viac farárov, pastorov a duchovných vodcov, každý mi niečo do života dal, nehovorím, že nie, ale časom som zistila, že žiaden človek, či už je to kazateľ alebo farár, taká denominácia alebo onaká, mi nemôže dať to, čo Pan Ježiš Kristus. Môžu do určitej miery nasmerovať, naviesť, ale to je všetko. Žiaden človek nenahradí Ježiša Krista a Božie slovo, ktoré je pravdivé a živé. Som rada, keď mi ľudia poradia a navedú ma na správnu cestu a ešte radšej keď mi to Biblia potvrdí. Preto stále hovorím, že treba čítať Bibliu. Pretože, keď poznáme Bilbliu a sme napojení na živého Ježiša Krista, ktorý nám cez Ducha Svätého odkrýva veci, nemôže sa nám stať, že zhltneme hocičo len preto, že to povedal nejaký náboženský funkcionár. Jasné, že keď Bibliu nečítame, potom ju ani nepoznáme a zhltneme kadejaké ušiam lahodne poukladané slová do viet. A potom sme sklamaní a možno časom aj odradení, keď to nefunguje a náš život sa uberá kdesi inde a nakoniec obviníme Boha a satan dosiahol presne to, čo chcel. Satan má svoje overené taktiky, ktoré po stáročia používa – spochybniť, odradiť, rozdeliť. Infiltruje sa do cirkvi a sa snaží sa ju rozdeľovať. Potom vznikajú nezhody, hádky a častokrát to začína práve porovnávaním.

Ja som vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi prišla na to, že keď človek spozná skutočného Boha, prestane boj o to, ktorá cirkev je tá pravá.

Peťa