Pred istým časom, keď som mala 16 rokov, moji rodičia organizovali ozdravný pobyt. Počas pobytu tam bolo niekoľko detí a mojou úlohou bolo ich strážiť a vytvoriť pre ne program. Mám už viacero skúseností so strážením detí, keďže som pri strážení pomáhala svojej mamke a starkej ešte ako dieťa a neskôr, keď som bola staršia, som deti strážila už aj sama. Od vtedy, ako som sa rozhodla živo nasledovať Ježiša Krista a uvedomila si, ako sa ku mne správa on a čo pre mňa urobil, som sa rozhodla správať ku deťom tak, ako sa ku mne správa Kristus.
Uvedomujem si, že Ježiš sa mi pre nič nevyhráža, nevydiera ma ani do mňa nenakričí, ani ma nezbije, keď ho nepočúvnem na slovo. To, že ho nepočúvnem má svoje dôsledky, ale nedáva ich on. Ja sama si môžem za to, že mám udreté koleno, keď mi Ježiš povedal, aby som tadiaľ nešla a tvrdohlavo som ho nepočúvla. Uvedomujem si, že Boh je tu vždy pri mne a je ochotný mi pomôcť zakaždým, keď to potrebujem, a keď aj spravím chybu, nehnevá sa na mňa, ale podáva mi pomocnú ruku, aby mi pomohol chybu napraviť. Preto zakaždým, keď som sa mala venovať deťom, som sa predtým za ne modlila. Celý čas som sa snažila ku nim pristupovať tak, ako pristupuje ku mne Kristus čiže s láskou.
Nikdy som na ne nekričala ani ich za nič nebila a aj keď ma nepočúvli, dala som im najavo, že to nebolo správne a budú z toho následky, ale vždy som im dala najavo, že sa na nich nehnevám a spoločne to napravíme.
Počas pobytu som mala na starosti 6 detí. Pred pobytom som mala toho veľa a nestíhala som pripravovať pre ne program. Viac času som radšej venovala modlitbe a spojeniu s Ježišom, kde som sa za tie deti dopredu modlila. Tým, že som bola naladená na Ježiša, vedela som prijať riešenie a pomoc do danej situácie, a tak im spontánne vymýšľať program. Zistila som, že to, v akom som bola ja rozpoložení sa prenášalo na tie deti. Keďže deti sú citlivé na duchovno.
Zo začiatku som si nevedela predstaviť, ako si v očiach tých detí získam autoritu, keďže som mala skúsenosti hlavne v začiatkoch opatrovania, že ma deti nepočúvali, pretože som bola príliš mäkká. Uvedomovala som si, že ja v ich očiach nemusím mať autoritu a môžu si povedať, že ma počúvať nebudú. Ako však tieto veci vždy riešim cez duchovno, rozhodla som sa odovzdať Ježišovi aj túto situáciu. Uvedomila som si, že už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus a môj život je skrytý s Kristom v Bohu, a tým pádom už každú situáciu, ktorá mi do života príde neriešim ja, ale Kristus. Viem, že mňa tie deti počúvať nebudú lebo nemusia, ale viem, že keď bude cezo mňa žiariť Kristus, tak jeho budú počúvať. Nie zo strachu, ale z lásky.
V očiach tých detí na tej akcii som si vytvorila tak veľkú autoritu, že to nechápali ani samotní rodičia. Deti v mojej prítomnosti boli pokojné a počúvali ma na slovo. Všetky sa ma držali doslova ako magnet. Ako ovečky pri pastierovi. Ich rodičia a starí rodičia chodili za mnou, aby ja som im niečo povedala, keď ich nepočúvali. Hovorili, že vedia, že keď im oni niečo hovoria, tak ich nepočúvajú, ale keď im poviem ja, tak vedia, že mňa budú počúvať. Keď aj boli medzi deťmi hádky a roztržky, zakaždým som sa za to začala modliť a hádka hneď utíchla. Aj samotné deti si všimli, že keď som s nimi, tak sa nehádajú a akonáhle odídem preč, tak sa začnú hádať. Preto ma sami volali, aby som bola s nimi, že vtedy sa nebudú hádať.
Jeden starší chlapček prišiel za mnou a pýtal sa ma, že ako to s nimi zvládam, že to musí byť veľmi náročné, že sa stále hádajú. Tak som mu povedala, že ja vás mám všetkých veľmi rada a pomáha mi s vami Ježiš, lebo sa za vás všetkých stále modlím.
Rada by som touto skúsenosťou povzbudila všetkých, ktorí pracujú s deťmi. Maminky, pani učiteľky v škole, animátorky, opatrovateľky…
Ako píše biblia: hľadajte najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné vám bude pridané (Biblia -Mt. 9.33 ), tak som si uvedomila, že prvoradé je mať vzťah s Ježišom, upokojiť sa v ňom a nechať sa ním viesť. Potom ten Boží pokoj sa bude z vás prenášať na deti, budete mať v ich očiach prirodzenú autoritu a deti z vás budú cítiť lásku a Ježiša. Budú sa vo vašej prítomnosti cítiť v bezpečí a tým pádom už nebudú mať potrebu sa hádať, kričať alebo vyrušovať. Pretože ani ja som si tie deti nezískala krikom, bitkou, vydieraním, sľubovaním sladkostí a zmrzlín, ale tým, že zo mňa cítili Ježiša, lásku a Božiu prítomnosť, ktorá ich upokojila.
Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali. No Ježiš povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ Biblia – Matúš 19.13-14
Veronika (september 2024)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.