Bola sa pri mne modliť pani, ktorá mala záujem o Ježiša a potrebovala Božiu pomoc na riešenie svojej situácie. Keďže sa ako opatrovateľka starala o 13-mesačného chlapčeka s viacerými vrodenými vadami, vzala ho so sebou. Chlapčekova mama si kvôli synovmu zdravotnému stavu vzala život. Chlapček trpel aj oneskoreným vývojom pohybového systému. Doteraz nezačal chodiť, pokúšal sa postaviť na nohy, ale nevládal. Keď ho stavali na nohy, stále plakal.
Po duchovnom rozhovore som sa modlil za pani, aby bola duchovne posilnená, tak ako sa vždy modlievam za ľudí. Povedala mi, že otec chlapca si nepraje, aby som sa za neho modlil, tak som to rešpektoval.
Pri odchode mi chlapčeka dala podržať, kým odnesie kočík dole schodmi. Ale on už nebol práve najľahší, tak som ho položil na nohy a povedal som mu: „Stoj na tých nohách, keď máš tie nohy.“ A chlapčekovi zrazu spevneli nohy a dokázal stáť. Potom som mu povedal: „Kráčaj, veď načo máš tie nohy.“ Jednou nohou začal vykračovať a druhú ťahal za sebou. Povedal som mu: „Načo máš tú druhú nohu, aj tou kráčaj.“ Chlapček poslúchol a začal kráčať aj tou druhou nohou. Robil to prvý raz v živote, pani nechápala.
Držal som ho za ruky a potom už som ho len prstami pridržiaval za lakte, on už kráčal sám. Skákal a výskal od radosti, že konečne chodí. Dovtedy stále plakal, keď ho učili chodiť. Tým, že som bol po modlitbe pod Božou mocou, tak na chlapčeka to pôsobilo a dokázal chodiť.
Pani bola v šoku, keď ho prvýkrát videla chodiť a rýchlo to začala natáčať na mobil. Chlapček hneď prešiel 50 metrov k autu aj hore kopčekom. Veľmi sa tešil. Doma im už nechcel chodiť, keď ho znova učili. Odkázal som im, aby sa modlili. Po nejakom čase, keďže už mal skúsenosť s chodením, tak si to v sebe ako keby vybojoval a znova začal chodiť.
Chlapček chodí, aj keď lekári povedali, že je to bez šance.
Niekoľko mesiacov predtým Ježiš chlapčeka tiež uzdravil. Narodil sa s poruchou horných dýchacích ciest. Lekári mu operovali nosovú dutinu a vsunuli dovnútra hadičky. Ale rany sa hojili len veľmi pomaly. Lekárka sa rozhodla na pár dní vybrať hadičky z nosa, aby nebránili hojeniu. Po víkende ich plánovala zasunúť späť.
V ten víkend za mnou tiež prišla pani kvôli modlitbám za ňu a chlapčeka mala so sebou. Vtedy som ešte nevedel, že rodina je proti modlitbám, takže som sa za neho modlil a bol uzdravený. Poškodené tkanivo sa nečakane rýchlo zahojilo takým spôsobom, že už nebolo potrebné zasúvať hadičky späť. Dýchacie cesty zostali priechodné a ďalšia operácia nebola potrebná. Doktorka povedala, že nechápe, ako sa to tak rýchlo za víkend mohlo zahojiť, že už nepotrebuje hadičky.