Chcela by som sa s vami podeliť o moje svedectvo ako Pán konal v mojom živote, ako som pochopila jeho lásku a ako ma vyviedol z problémov v ktorých som sa topila..

Žila som taký bežný tichý život, v ktorom som síce stále cítila, že mi niečo chýba, len som to nevedela pomenovať. Bol to taký zvláštny pocit, akoby som nebola nikde zaradená s prázdnym, nevyplneným miestom vo svojom vnútri.

Pár rokov predtým ako si ma Pán našiel, som žila život, ktorý by sa dal prirovnať k telenovele. Samé klamstvá, intrigy, podvádzanie, smútok, nenávisť, žiarlivosť a tomu podobné. Všetko to začalo, keď som nastúpila na vysokú školu, kde som sa dostala do partie ľudí, s ktorými som sa ťahala dole. Najhoršie na tom bolo to, že som si myslela, že je to normálne. Začala som vzťah, ktorý bol nezdravý. Bol to vzťah so ženatým mužom, čo som zo začiatku nevedela. Keď som to zistila, myslela som si, že je to normálne, veď to robia všetci. Ale normálne to nebolo, lebo vznikol bludný trojuholník – ako sa v Biblii píše dom postavený na piesku. Po troch mesiacoch som zistila, že to som si len myslela, že ide o trojuholník. V skutočnosti to bol od začiatku štvoruholník – on, manželka, ja a ešte jedno dievča, s ktorým chodil už pár rokov.

Nemala som sily s tým niečo urobiť, keďže som už bola až po uši zaslepená bludnou láskou. Keď som na to prišla vo falošnej nádeji som si povedala, že keďže svoju ženu už nemiluje ako to prezentoval, priateľku má stále rád, len sa mi to asi bojí povedať, stiahnem sa a nechám ich, nebudem brániť láske. Nerobila som žiadne scény, v tichosti so zlomeným srdcom som sa stiahla. Po mesiaci, keď ma začal vyhľadávať, povedala som mu na čo som prišla, že viem, že má priateľku, začal ma ukecávať a presviedčať, že to bola blbosť, že urobil chybu, že si uvedomil, že ja som tá ktorú chce. Ja som mu uverila v slepej nádeji, že treba dať človeku šancu k náprave, aby sa zmenil a opäť ho prijala za svojho priateľa. Prešla určitá doba a jeho priateľka ma začala atakovať a vyhľadávať, pretože sa o mne dozvedela a chcela so mnou o neho bojovať. Lenže ja som do boja nechcela ísť, tak som mu povedala, čo sa deje. Povedal mi, aby som si to nevšímala, že ona sa len nechce zmieriť s rozchodom, tak vystrája, a že je psychicky labilná, mám byť v tajnosti nič jej nemám hovoriť, aby si od žiaľu nesiahla na život.. No a ja som mu uverila a poslúchla ho. Čiže štvoruholník po ošetrení pokračoval.

Neskôr sa do toho obula aj jeho manželka, ktorá vedela o vzťahu čo mal predtým, no o mne dovtedy nie. Všetko sa začalo stupňovať a rúcať. Prišli návaly klamstiev, podvodov, ohováranie, výsmech, hádky, žiarlivosť, škodoradosť.. V škole sa mi prestalo dariť, schudla som, nemohla som spávať, na nič sa sústrediť, bola som vyčerpaná, kamarátky som zanedbávala, moja rodina bola nešťastná. Z každej strany ma to bilo. Najhoršie bolo, že som nevedela, že robím zle. Cítila som sa vinná, ale nevedela som za čo. Nevedela som, čo sa to deje, prečo sa to deje, čo mám robiť a už vôbec nie komu mám veriť. Každý tvrdil niečo iné a ja som vôbec nevedela, kde je pravda. Chcela som východisko, lenže nebola som schopná rozlíšiť ktoré. Bola som slabá, vysilená, prázdna a rozbitá. Vedela som, že nie je dobré byť so ženatým mužom, ale nevedela som prečo. Tento stav trval vyše roka a na mňa sa postupne nabaľoval hnev, žiarlivosť, nenávisť, neodpustenie, paranoja – podozrievanie. Dokázala som sa nahnevať na tú najmenšiu maličkosť. Počas dňa ma hocikedy zaliala úzkosť, strach, napätie a fantazijné procesy, že ma klamú, ohovárajú, podvádzajú, podozrievala som všetkých. Myslela som si, že sú proti mne, nikomu som neverila, ani sama sebe.

Raz som sa rozhodla urobiť radikálny krok – šla som na generálnu spoveď. Plakala som, vyznávala som môj život, povedala som všetko, ale ani tam som nenašla riešenie, že čo sa to vlastne deje a odpoveď na to čo mám robiť, aby som sa cítila lepšie. Vyrozprávala som sa, uľavilo sa mi, ale môj stav to zmenilo možno na chvíľu.. no a potom opäť mi bolo zle a stále horšie. Nedalo sa to zastaviť stále som padala nižšie a nižšie. Myslela som si, že sa zbláznim. Bola som posadnutá strachom a podozrievaním. Šlo to stále hlbšie a rapídne rýchlo… Dnes som rada, že to netrvalo dlhšie a viem aj čím to bolo ovplyvnené. Pretože kludne som tak mohla žiť aj roky. Ako dnes mnoho ľudí vo svete aj žije. Lenže za mnou stáli boží služobníci – ľudia, ktorí sa už v tom čase za mňa neustále modlili. Bola to moja rodina, moji priatelia a známi, ktorí vedeli čo mi je aj to ako mi pomôcť. No poznali aj moju tvrdohlavosť a tým pádom aj môj handicap pochopiť veci a dať si poradiť. Čiže vedeli, že musím veci sama pochopiť, aby som im uverila a mohla sa zmeniť a ich modlitby to urýchľovali. Keby ma nútili a neustále kontrolovali a naprávali, bolo by to ako trhať nedozreté jablko. Vo mne by vyvolali opačnú reakciu – zatvrdenie voči nim. Ja som potrebovala padnúť na samé dno ako márnotratný syn a sama sa rozhodnúť a otočiť späť. Ako otec márnotratného syna vedel, že syn nerobí dobre, keď odchádza, ale vedel aj to, že pre jeho tvrdohlavosť mu to nevyhovorí, kým na to sám nepríde. To neznamená, že ho nemal rád, ba práveže mal a každý deň ho čakal, modlil sa a veril, že syn sa raz vráti. Tak sa aj stalo. Vrátil sa premenený, pokorený už nie pyšný a tvrdohlavý ako som bola aj ja.

Jedného dňa, keď som zase raz sedela v slzách a zúfalstve na posteli, napadlo ma volať na Ježiša. Pamätám si ako som mu povedala, že už nechcem takto žiť, že sa cítim strašne a poprosila som ho, aby niečo urobil a bolo mi jedno, čo ma to bude stáť, skutočne som to srdcom prežila, bola som rozhodnutá zbaliť sa a odísť hoci aj na kraj sveta. Na druhý deň, keď som vstala, pamätám si, mala som úžasný a neopísateľný pokoj a čokoľvek som robila vedela som, čo je správne a čo nie, nič medzitým nebolo. Žiadna stredná cesta. Buď áno, alebo nie, toto je zlé a toto dobré. Aj keď som ešte robila niečo zle, hneď ma to usviedčalo a ja som postupne prišla na to, že to nepotrebujem a sama som vyselektovala zo svojho života zbytočnosti, čo ma ťažili. Dodnes mi to tak funguje. Dnes viem, že to bol Ježiš, ktorý ku mne hovoril prostredníctvom Ducha Svätého a ukazoval mi, čo môžem vylepšiť, čo ma obmedzuje a taktiež čo mi prospieva a pomáha. Zrazu som sa nebála, čo so mnou bude. Lebo som vedela, že je vo mne niečo alebo niekto kto ma vedie, napomína, ukazuje, ochraňuje… Moje vnútro sa zmenilo, moje srdce jasalo. Tá rozbitá popraskaná nádoba tisíckrát zlepená bola vymenená a naplnená Božou láskou agapé. A stačilo tak málo, volať k Ježišovi. A odovzdať sa mu so všetkým. Ježiš od nás nechce nič len to, aby sme šli za ním. On nás neskutočne miluje, veľmi miluje. A nič nenahradí jeho lásku k nám, žiaden pôžitok sveta, žiadna vec, žiaden človek. Takto som prijala Pána.

Ale nemyslite si, že to skončilo, práve naopak, môj život práve začal. Ten chorobný vzťah som ukončila a prišli útoky – sledovanie, vyhrážanie, fyzické a psychické nátlaky, zastrašovanie, ale ja som sa viac nebála a nedala sa tým ovplyvniť, pretože som vedela, že vo mne je silnejší. Uvedomila som si, že ak je Boh so mnou, tak aj keby celý svet bol proti mne, som silnejšia. Môj dom už stál na skale a tou skalou je Ježiš Kristus. Môj dom už neostal vyzametaný a prázdny, ale vyzametaný a plný Ježiša Krista. Už som to nebola len ja, ktorá som ako predtým konala vo vlastnej sile, ale už to bol Ježiš, ktorý konal prostredníctvom mňa. Ťahalo ma to viac a viac k Bohu, chcela som ho viac poznať, preto som začala čítať Bibliu, vyhľadávať spoločenstvá kresťanov, začala som sa modliť a môj život sa menil a stále sa mení… Pochopila som, že bez Ježiša som nič, len ako halúzka zmietaná vo vetre a nič sama vo vlastnej sile nezmôžem. Biblia je môj manuál na život, modlitba môj pokrm a spoločenstvo moja rodina. Za všetko ďakujem môjmu Pánovi Ježišovi Kristovi

Peťa

Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.