Už mesiac ma bolela noha. Raz viac, raz menej. Ani som už sama nevedela, či svaly či kosti na ľavej nohe od kolena dole. Modlila som sa, prikladala som si ruky, verila som, že Pán Ježiš ma uzdraví. Na Štedrý večer ma tak bolela, že som nevedela ani stúpiť na nohu.  O 16 hodine poobede  som odišla do kostola, kde ma čakalo 9 rómskych detí, ktoré účinkovali v programe. Po skúške som si k ním sadla a poprosila ich, či by nepoprosili Pána Ježiša o uzdravenie mojej nohy. Najbližšie pri mne sedela Mária. Ja som ju poprosila, aby mi priložila svoje ruky na chorú nohu. Začali sme sa modliť. Ja nahlas a oni po tichu. Na druhý deň som prišla do kostola uzdravená. Noha ma ešte trošku pobolievala, ale už som chodila pekne rovno. Ľudia sa ma pýtali čo som si zobrala, alebo čo som urobila, že odrazu chodím? Ja som sa len usmiala a povedala: ,,poviem o tom aj tebe 🙂 ,,
PS: už si na tej nohe doma aj podskočím, moje deti to vidia.

Hana