Narodila som sa do veriacej rodiny. Od mala som bola vedená ku Ježišovi a vzťahu s ním. Už keď som bola malá, mamka ma brávala na biblické skupinky, ktoré vedie Stano. Okrem toho sme však navštevovali ešte jednu protestantskú cirkev, v ktorej som bola vychovávaná a ku ktorej som bola vedená.
V cirkvi sa často učilo o Bohu, ako o tom, ktorý nás skúša, trestá, a ktorého sa musíme báť. Dával sa veľký dôraz na štúdium Biblie a poznanie proroctiev a koniec časov. Taktiež na striktné dodržiavanie určitých zákonov a predpisov.
Od mala som sa vždy Ježiša bála. Večer som sa bála zaspať, lebo som sa bála, že sa ráno nezobudím. Mala som strach, že ak nebudem dodržiavať požadované zákony, zhorím v pekle alebo Ježiš ma nebude mať rád. Cítila som v sebe stále väčšie nenaplnenie a prázdnotu. Keď som bola staršia, odmietala som s rodičmi chodievať na biblické skupinky a radšej som sa hrávala s ostatnými deťmi v izbe. V srdci mi rástol vzdor a odboj voči Bohu. Už sa mi ho nechcelo počúvať stále na slovo, keď som ani nechápala, čo tie „príkazy“ znamenajú. Mala som však strach sa vzoprieť a úplne odísť, lebo som sa bála, že sa na mňa nahnevá a že sa ráno už neprebudím.
V kresťanstve a viere som nevidela veľký zmysel. Od začiatku som hľadala vždy niečo, čo funguje a táto
predstava viery mi vôbec nepomáhala iba ma stále dávala viac a viac dole. Pomaly som teda začala od Ježiša odchádzať a začala si robiť čo chcem. Mala som kamarátku, ktorá ma ťahala robiť dosť zlé veci, a keďže som nemala veľa kamarátov a nechcela som ju stratiť, počúvala som ju na slovo. Svoju stále väčšiu a väčšiu vnútornú prázdnotu som zajedala veľkým množstvom sladkostí, z čoho ma začalo už bolievať brucho, ale nemala som silu nájsť v tom mieru alebo ich úplne vyradiť. Často som svoj voľný čas trávila pozeraním nie pre mňa vhodných videí či seriálov na mobile a silnou aktivitou na sociálnych sieťach, kde som hľadala únik z reality. Postupne som sa stala na sociálnych sieťach závislá. Začala som byť viac agresívna na svojich rodičov aj celé svoje okolie.
Raz, keď som bola opäť počas biblickej skupinky vo svojej izbe, ocko ma zavolal, nech prídem pozrieť aspoň na chvíľku. S veľkou nevôľou a slzami v očiach, že tam musím sedieť, som si sadla úplne na najvzdialenejší kraj do rohu. Prvé minúty som mala chuť okamžite odísť, ale aj napriek tomu mi môj vnútorný hlas hovoril, nech tam ostanem. Po chvíli, ako som sa započúvala do Stanových slov, uvedomila som si, že som začala konečne cítiť dlho hľadaný pokoj. Sama sebe som sa to však snažila vyvrátiť a presvedčiť sa o tom, že to je hlúposť. Niekoľkokrát som takto prišla na chvíľu pozrieť na skupinku. Zakaždým som tam vnímala upokojenie a nájdenie bezpečia. Nevedela som si vysvetliť ten pocit, ale stále ma niečo priťahovalo viac a viac.
Ľudia tam rozprávali svoje príbehy a skúsenosti s Ježišom. Prvýkrát som počula o tom, že Ježiš môže uzdraviť alebo pomôcť niekomu. Že vlastne ku tomu Ježišovi sa môžeme modliť a on nás počuje. Že tie modlitby sú živé a že fungujú. Rozhodla som sa teda na skupinky chodievať pravidelne. Onedlho som už začala mávať aj svoje prvé osobné skúsenosti, ako mi Ježiš pomohol. V tom čase som mala 12 rokov, keď som prežila prvé vyslobodenie zo závislosti na sociálnych sieťach a neskôr som pocítila, že už nemám potrebu sa prepchávať sladkým. Nejako mi sami prestali chutiť umelé presladené cukríky z obchodu alebo éčkové čokolády.
Prežila som aj svoje prvé skúsenosti s uzdravením, ktoré si môžete prečítať na týchto linkoch:
https://zivyjezisvpraxi.sk/uzdravenie-bolestivych-hrciek-v-oblasti-slabin/
https://zivyjezisvpraxi.sk/otvorena-rana-na-uchu-sa-zacelila-po-vecernej-modlitbe/
Tak sa začala moja životná cesta s Ježišom.
Teraz je tomu už 4 roky, ako som živo veriaca. Viem, že život s Ježišom má zmysel. Teraz už viem, že ku
Ježišovi môžem vždy prísť taká aká som, on ma prijal a nemusím sa ho báť. Viem, že mám v ňom večný život na základe vzťahu s ním a nie preto, že niečo dodržiavam alebo nedodržiavam. Viem, že život s Ježišom nie je o príkazoch a zákazoch, ale o vnútornom prežívaní. Je to niečo čo funguje, je to praktické a pomáha to v každej situácii.
Veronika (apríl 2024)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.