Jeden z mojich kamarátov bol vyslobodený Pánom Ježišom od dlhoročného alkoholizmu a na svojich krôčikoch s Ježišom postupne zisťoval, že sú aj ďalšie veci v jeho živote, ktoré v minulosti v nevedomosti spustil. Ako krôčik po krôčiku kráčal za Pánom Ježišom, stával sa viac citlivejší na vnemy a veci, ktorým predtým neprikladal význam. Mali sme mnohé rozhovory, veľa vecí vyplávalo na povrch a on sa rozhodol ich v Ježišovi riešiť.

Ďalšou jeho vecou boli vzťahy v rodine, obzvlášť s dcérkami a bývalou manželkou. Je už viac rokov rozvedený, má dve dcérky, žije sám. Cez vianoce prišli jeho dcérky za ním na sviatky. Všetko bolo iné ako predtým. Všimli si to a veľmi ich to tešilo. Videli hneď v úvode, že ich ocino je iný, ale nevedeli z čoho to pramení. Večer sme mali kresťanské stretnutie a modlitby a obe sa dobrovoľne zúčastnili. Páčilo sa im to. Mali sme s nimi skutočne krásny čas. Mnoho sme sa spolu rozprávali.

Povedali nám, že vidia na ockovi zmenu, že je to fajn, že prijal Pána Ježiša do svojho srdca. Hovorili nám, aké to bolo predtým, keď ich ocko pil. Teraz boli milo prekvapené, že je to úplne iné.

Tesne pred vianocami mal tento môj kamarát-ich ocko telefonát. Volala mu stará známa, ktorá pochádzala z chudobnejšej rodiny a nemala kde byť cez sviatky. Poprosila ho, či by ju na pár dní prichýlil. Prišiel nám túto novinu zvestovať, ako veľmi jej chce pomôcť. Vravím mu hlavne pomaly. Najprv nahvrhujem sa za to modliť a nie za každú cenu sa hrnúť do vecí, ale najprv sa ukludniť a stíšiť na modlitbe a nechať Ježiša nech sa vyjádrí. Ide o to, že som v tom nemala pokoj. Kamarát sa na mňa trošku urazil, že čo to rozprávam, veď kresťania musia vždy pomáhať! Vravím kresťan musí najprv rozsudzovať, čo je Pánova vôľa. Lebo potom sa občas stáva, že sa hádžu perly sviniam ako sa píše v Biblii „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás!“ (Mt7, 6), kamarát mi nahnevane povedal, že nie, toto určite nie je ten prípad!! Vravím, je to na tebe, ale mohli sme sa za to aspoň modliť. Odišiel a zatelefonoval jej, aby prišla.

Keď prišla, bolo vidieť, že je dosť zanedbaná, trochu mi jej prišlo ľúto, ale stále som mala ten nepokoj. Vravím si, už s tým nič nenarobím, aspoň sa jej môže zasiať a potom sa uvidí, čo ďalej. Prišla akurát, keď sme mali ranné modlitebné stretnutie. Tvárila sa nábožne, ruženec na krku, ruky zopnuté v modlitbu, vždy sa slušne pred modlitbou postavila a na záver povedala amen. Povedala, že má 22 rokov a že ju vyhodila svokra z domu, keď zistila, že je tehotná. Celé sa mi to nezdalo, ale nechala som to tak. Kamarát ju bytoval v jeho domčeku, v časti, kde teraz nebýva, lebo s dcérkami býval v dolnej časti domu.

Keď s ňou bol osamote, povedala mu, že chce u neho ostať do jari. Vtedy mu to už zaplo a zistil, že to nie je tak ako si myslel. Keďže jej povedal nie, išla za jeho starším bratom, ktorý je už dlhé roky na dôchodku a býva pár metrov ďalej. No a motala sa už iba okolo neho, zrejme jej povedal, že môže ostať u neho. S nami už vôbec nebola. Kamarát sa zľakol, keďže pozná svojho brata alkoholika, žeby mohli z toho prísť problémy…

Prišiel za mnou, povedal mi, čo sa stalo, pozeral sa zahanbene do zeme a spýtal sa ma čo ideme robiť. Mrzelo ho, že nedal na moje slová predtým. Vravím, ideme sa modliť a Ježiš to vyrieši, preto netráp sa, je to nová skúsenosť a na skúsenostiach sa rastie. Ideme sa stavať k aktuálnej situácii a nie nariekať nad rozliatym mliekom. Je to ďaľší krok na tvojej ceste s Pánom. Takže sa vo viere teš a chváľ Pána Ježiša, že to vyrieši.

Tak sme sa modlili, aby Pán Ježiš viedol celú situáciu, aby, ak jej krivdíme, nám to vysvetlil alebo ak sa krivda deje nám, nech nám z nej pomôže vyjsť. Modlili sa zato aj jeho dcérky, lebo boli toho všetkého účastné.

Tá bezdomovkyňa sa na druhý deň hneď ráno s krikom rozbehla z hora z domčeka, kde spala dole ku kamarátovi a jeho dcérkam povedať, čo sa jej stalo, a že odchádza. Kričala, nadávala na jeho brata, ktorý prišiel opitý a robil si z nej posmech, nadával a nedal jej spať.

Ja som bola akurát na cesta k nim. Kedže moja práca sa nachádza blízko tam. Počula som krik a šla sa pozrieť, čo sa deje prišla som k nim a tá žena začala mne celý svoj príbeh nervózne vykladať, kričala a nadávala. Povedala som jej, nech sa pekne ukľudní a nekričí, že ju vezmeme do mesta do útulku, kde ju ubytujú. Lenže ona sa neukludnila, stále ako pokazený gramofón dookola všade chŕlila svoje negácie každému, koho po ceste stretla, vykladala, čo sa jej stalo.. V autobuse starej pani, ktorá si k nej prisadla, na celý autobus zvýšeným hlasom to rozprávala potom na stanici a dookola ako zaseknuté CD-čko. Prestalo ma to baviť a vysvetlila som jej, ako Ježiš Kristus hovorí o odpustení. Vysvetlila som jej aj iné veci cez Ježiša a Jeho Slovo, no a konečne stíchla. Zaviedli sme ju do útulku do najbližšieho mesta, kde ju dobre poznali. Vyšlo najavo, že má 30 rokov a ďaľšie veci, o ktorých nám klamala…

Ďalej sme neriešili, v každom prípade to bola veľká skúsenosť aj pre tohto môjho kamaráta. A jeho dcéry boli veľmi potešené, keď videli a aj si priamo vyskúšali ako rýchlo fungujú modlitby boli nadšené, že Ježiš je reálny aj v tejto dobe.

Tá bezdomovkyňa chcela pomoc. Pomáhať treba, ale v prvom rade treba rozlišovať, lebo ona ako aj mnoho iných ľudí si mylne myslí, že kresťania musia vždy urobiť dobrý skutok, a snažila sa to využiť, a mnohí kresťania sa takto vyciciavať pravidelne nechajú. Ale takto to nefunguje, lebo jedna vec je pomôcť raz, dva, viac razy, ale potom by sa mal človek sám odraziť a chytiť Ježiša a naštartovať, aby potom keď zosilnie zase on mohol ďalším pomáhať a nie stále dookola v tom istom sa topiť a byť závislý na druhých a sťahovať ich dookola do toho istého svojho problému. Treba sa naučiť byť závislý na Ježišovi. V Petrovom liste sa píše, pes sa vráti k svojmu vývratku a umyté prasa do kaluže blata. Aj v tom útulku pre bezdomovcov nám o nej povedali veci, ktoré len potvrdili, čo sme predpokládali. Tu už nešlo o pomoc, toto bol jednoducho jej životný štýl. Klamať druhých obmieňať ich a využívať v svoj prospech, čo nikomu neosoží.

To, že niekto nosí pátričky na krku, – to ešte neznamená, že je kresťan. Ani to, keď sa niekto modlí a chodí do kostola neznamená, ze žije s Ježišom presne ako, keď som v garáži, to neznamená, že som auto. Kostol nie je merítkom kresťanstva. Ale ovocie života človeka svedčí o tom, či človek žije s Ježišom alebo nie, podľa toho vieme, či je kresťan alebo nie je…

Peťa