Mám len 16 rokov, ale prežila som niečo na čo asi nezabudnem. Dlhšiu dobu som prežívala zmeny nálad, krútenie sa hlavy a pocitu, že nie som v mojej izbe sama. Začala som chodievať viacej von, aby som sa tohoto pocitu zbavila, lenže večer, keď som vypla svetlo, elektroniku a bola som v úplnom kľude, pocit sa vracal čoraz silnejšie. Toto sa mi dialo už pred mesiacom, niekoľko dní, potom som sa však s ocom za to modlila a prešlo to.
Nedávno mi to začalo znovu tak, že som cítila obrovskú úzkosť, zimu väčšiu ako inokedy aj keď som si prikúrila a nepríjemný pocit, kvôli ktorému som zostávala hore aj do jednej rána. Minulú noc, okolo pol tretej som si konečne po dlhom modlení zhasla svetlo a snažila sa zaspať. Zlý pocit bol silnejší ako inokedy a kútikom oka som zbadala vysokú postavu, akoby vytvorenú z tieňa stáť nehybne pri mojom radiátore. Pozrela som sa teda rovno tam, už nielen kútikom oka, ale nič som nevidela. Snažila som sa to striasť z hlavy a povedala som si, že si len namýšľam. V snahe zaspať, som zatvorila oči, lenže pocit toho, že sa niekto na mňa hľadí ma prinútil ich znovu otvoriť. Hneď ako som ich otvorila, pred sebou som videla len na pol sekundy stáť pred sebou hrču tieňa, neviem ako to vysvetliť.
Podobalo sa to taktiež na človeka, lenže to bolo nižšie ako tá postava predtým, akoby to čupelo na podlahe a pozorovalo ma zdola. Samozrejme som spanikárila a zapálila si svetlo na mojej nočnej lampe, ktorá je položená hneď na stolíku vedľa mojej postele. Modliac sa o to, aby mi Ježiš pomohol som zaspala takmer okamžite a rovno aj zobudila vo sne. Vyzeralo to presne tak ako v realite, bola som vo svojej posteli, po tme a telefón mi ležal na stole pri radiátore, bolo z neho počuť ocov hlas. Pamätám si len to, že mi niečo v rámci duchovna vysvetľoval, jeho hlas sa stále však vzdialoval a môj šum v hlave ho prepočul. Vnímala som len jeho tichučký hlas a zase tú temnú postavu pred sebou. Dívala som sa presne na to isté miesto, pri stole, kde sa nachádzala tá istá postava pred tým. Stále som ju videla zreteľnejšie, každou sekundou vyzerala viac ako človek. Stále však bola len tieňom, z ktorého vyžarovali nepríjemné energie.
V hlave som si pomyslela, „Musím sa modliť, určite to potom odíde.“ Rozhodla som sa zapáliť si svetlo, tak isto ako vždy, keď vidím niečo takéto a sen zmizol. Teraz som sa zobudila už naozaj, lenže v paralýze. Nevedela som sa pohnúť a otvoriť si oči, hneď som vedela čo sa mi deje. Ako prvé som počula kroky, boli veľmi tiché, takmer akoby ten niekto chodil po špičkách. Zrazu som však hneď pri sebe počula vresk a pocítila som ako sa mi trochu pod mojou tvárou znížila posteľ.
Bolo to, akoby si niekto položil ruky rovno na moju posteľ pred moju tvár a hľadel mi rovno do nej. V duchu som sa strhla, lenže moje telo sa ani nepohlo. Silou mocou som sa snažila otvoriť si oči, a až keď som si v strachu spomenula na Ježiša a vyslovila v hlave jeho meno, tak sa mi to podarilo. Hýbať som sa pár sekúnd ešte nemohla, ale pred sebou som nič nevidela. Svetlo bolo vypnuté, aj keď som ho pred spánkom nechala zapnuté. Pravdepodobne som ho vo sne vypla. Keď som si konečne cítila svoje ruky a nohy, posadila som sa a zhlboka dýchala, ďakujúc Bohu za to, že ma ochránil.
Takto som sa spamätávala nejakých 20 minút a keď som sa ukľudnila, napísala o tom ocovi, pretože býva inde, aby sa za mňa modlil a vyháňal to, lebo sa týmto zaoberá 20 rokov. Ten mi všetko vysvetlil a dodal mi istotu, že ma Boh vždy takto vypočuje a nemusím sa báť, že aj tá paralýza bola spôsobená silným strachom. Na druhú noc som nevidela nič, ani som nič zlé necítila, pretože oco sa za to modlil aj ja som pred spaním strávila dlho v modlitbe.
Oco mi povedal, že viacero mladých dievčat prežíva najmä počas svojich ženských dní takéto veci. Hýbu sa okolo nich aj predmety, čo sa kedysi dialo aj mne. Ešte keď so mnou žila staršia sestra, tak nás v noci zvykol budiť buchot náušníc alebo všelijakých drobností padajúc mi z poličiek. Príde mi to tak, že odkedy môžem tieto bytosti vycítiť aj vidieť, tak nemajú za potrebu prehadzovať môj nábytok, ale dorozumievať sa so mnou takto. Taktiež mi povedal, že sa mu so mnou snívalo, okolo takej istej hodiny ako som ja zaspávala a mohla som mať ten sen.
V otcovom sne ma volal, aby sme šli spolu do nejakého veľkého nákupného strediska, ale ja som povedala, že nejdem a počkám von. Zdržal sa tam, lebo neboli to presklené obchody, ale veľa rovnakých neoznačených dverí a ľudia rozprávali cudzou rečou. Napadlo ho, že ho vonku čakám sama a mám strach a tak bez toho, aby kúpil čo potreboval sa mu podarilo dostať bludiskom cez zanedbaný núdzový východ von a popri agresívnych motorkároch prísť ku mne. Po tomto zážitku som si uvedomila, že koľko veľa nepreskúmaného sa v našom živote deje a tak som sa rozhodla ešte viac žiť s Ježišom Kristom, aby ma chránil.
Lenka
Svedectvo v angličtine – testimony in English https://zivyjezisvpraxi.sk/ghosts-at-night/