Ako už napísal evanjelista Matúš 18, 20 – kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som Ja medzi nimi…

Moje meno je Peťo a rád by som Vám predniesol aj touto formou moje svedectvo z môjho života.
Je tomu 10 rokov, čo som sa rozhodol ísť študovať na Vysokú školu do Bratislavy. Chlapec z malého mesta sa zrazu ocitol v hlavnom meste. Nové prostredie, cudzí ľudia, nové obzory… Netrvalo dlho a všetko sa rozbehlo – škola, noví kamaráti, internát, sloboda. Sloboda hlavne od rodičov, a aj učiteľov, ktorým bolo úplne jedno, či navštevujete školu alebo nie.
Keďže moji rodičia napriek všetkému nestíhali napĺňať moje finančné potreby, našiel som si prácu a peniaze už nehrali žiadnu rolu. Ako čas plynul, stával sa zo mňa veľký frajer. Študoval som na výške, pracoval som, darilo sa mi. V tej dobe som si myslel, že mi patrí svet. Moje ego bolo stále vyššie a na Boha som si ani len nespomenul, veď načo? Nič mi nechýbalo. Onedlho všetko nabralo rýchly spád. Vidina toho, že som nad vecou a nezávislý, ktorú si satan na mňa pripravil, ma začala ťahať ku dnu. Ako prvé sa to odrazilo na škole, začal som ju navštevovať pomenej, bola na poslednom mieste, pretože som sa snažil zarábať viac peňazí. Párty a rôzne večierky sa stali samozrejmosťou, kedykoľvek cez týždeň. A potom to prišlo. Flákanie sa poza školu, neurobené skúšky, vyhodený z intráku. Proste prúser za prúserom. Partia však ešte držala po kope a zábava sa stala našim životným štýlom. Mysleli sme si, že to naše srdcia napĺňa. Dospelo to do štádia, keď sa už všetci vykašlali na školu. Žili sme v prenajatých bytoch a navštevovali párty na celom západnom Slovensku. Niektorí kamoši podľahli drogám, iní alkoholu a niektorí sa zase úplne vytratili a dodnes o nich nič neviem/e. Dokonca jeden byt úplne vyhorel. Satanova pasca dokonale zaklapla. Boh bol na poslednom mieste v mojom živote. Na vrchole tohto šialenstva, ktoré ma takmer pohltilo som sa pristihol ako vo mne niečo – niekto volá. Ten hlas bol čoraz silnejší a mocnejší. Dnes viem, že to bol Boh, ktorý sa mi prihováral. Napriek tomu, že som ho opustil, nevzdal to so mnou. Bojoval o mňa do poslednej chvíle, za čo som Mu nesmierne vďačný. Všetko sa skončilo. Odišiel som z Bratislavy, ukončil tie extrémne párty a začal som opäť s Bohom. Po čase som školu dokončil.
Na záver len toľko: Boh nás miluje aj napriek naším chybám a pokleskom, stále klope na naše srdcia a volá. Stačí, keď Mu otvoríme. Od doby, čo som vpustil Boha, skrze jeho Syna Ježiša Krista do svojho života, všetko sa zmenilo. Viem, že sa na Neho môžem vo všetkom spoľahnúť a je mi neskutočnou oporou. Nikdy sa nebojte začať od znova, s Ježišom je všetko oveľa ľahšie.

Boh je cesta, pravda a život.

Amen

Peťo