Rada by som zdieľala svoje svedectvo o Božej vernosti. O tom, ako Boh plní sľuby, ktoré nám dáva a len preto, že sa to nedeje presne vtedy, keď my chceme, ešte to automaticky neznamená “nie” ani “nikdy”.
Opakovane som sa pokúšala dostať na medicínu. Nedarilo sa mi napriek vynaloženému úsiliu a nakoniec som skončila na vysokej škole úplne iného zamerania. Bola som tam značne nešťastná a moja túžba robiť medicínu neutíchala.
Začala som sa tretíkrát v poradí pripravovať na prijímacie skúšky, i keď mnohí mi to vyhovárali a hovorili, že je to už zbytočné. Bola som v strese – študovala som inú vysokú školu, kam sa bolo treba učiť – blížilo sa aj skúškové – a ja som sa drtila chémiu a biológiu. Skúškové som prešla zázrakom, dokonca niektoré skúšky na áčka a béčka, čo ani trochu nezodpovedalo úrovni mojej prípravy: všetku energiu som totiž obetovala testom na medicínu.
Moje zúfalstvo vyvrcholilo deň pred prijímačkami. Rozplakala som sa a odovzdala Ježišovi totálne všetko: svoju hlavu a myšlienky, svoju budúcnosť a zámery – prosila som Ho, aby čokoľvek budem v živote robiť, aby to bolo na Jeho slávu, i keď mi láme srdce, že to možno nebude lekárstvo.
Upokojila som sa a snažila sa už neučiť, ale nedalo mi to a urobila som si skúšobný test a ten dopadol na dobrý počet bodov. Ďalej som to netlačila a išla po modlitbe spať. Ráno som vstala nečakane skoro a tak som sa šla prejsť a modliť.
Po modlitbe som sa začala chystať a cítila som, že si mám pozrieť dve otázky. Boli z kapitol, ktoré som dobre ovládala, a tak som nechápala prečo, ale urobila som tak. Neskôr som takmer zamdlela za prijímačkovým stolom, keď som presne tieto dve otázky zbadala na papieri. Bez zaváhania som označila správne odpovede.
Počas cesty na prijímačky som bola pokojná a modlila sa. Mala som trochu času a tak som si sadla na lavičku pred nemocnicou a začala prehlasovať meno Ježiša Krista nad všetkým, na čo som si v danú chvíľku spomenula – nad otázkami v teste, nad svojou pamäťou a rozvahou, nad budovou a posluchárňou, nad výsledkom i počtom bodov.
Mala som neuveriteľnú čistotu mysle a nadprirodzený pokoj. Vedela som, že mám aj modlitebnú oporu v svojej rodine v Kristu a tak som vošla do miestnosti chránená samotným Kristom – žiaden útok ku mne neprenikol. Keď nám rozdali obálky s odpoveďovými hárkami, držiac obálku som prehlásila meno Ježiš – a ako inak – boli tam otázky, na ktoré som poznala odpovede. Stále som mala jasnú a “prázdnu” myseľ, až som sa v strede testu zastavila a zamyslela, či je to normálne mať takéto neprerušené sústredenie!
Vedela som rátať aj komplikované príklady, ktoré mi doma robili ťažkosti… nápady a riešenia prichádzali akoby samé od seba. Zaliala ma obrovská radosť, až som sa v jednom okienku pomýlila! Ani to však nezastavilo Boží plán.
Napriek tomu, že ma hneď neprijali a ja som počas leta takmer strácala nádej (lebo odpoveď na moje odvolanie neprišla ani po mesiaci) – odovzdala som to Bohu a dôverovala Jeho plánu. Odovzdávala som to Kristovi aj opakovane – stále, keď ma premáhal strach.
Boh celú situáciu v závere otočil a po týždňoch čakania mi prišlo rozhodnutie o prijatí na Lekársku fakultu.
Rozhodli o tom aj tie otázky vnuknuté Ježišom pozreté ráno, pretože môj výsledok sa pohyboval v okolí “čiary”, ktorá oddeľovala prijatých od neprijatých.
Mnohí ľudia z môjho okolia neverili, že sa tam ešte dostanem.
Boží plán ale neuhýba pred pochybnosťami ľudí. Ježiš koná zázraky, aj keď sa to zdá stratené. Plní nám sny – nie však hocijaké a ak sme s Ním, máme tie správne na srdci. Ďakujem Kristovi, že mi dal porozumenie pochopiť, ktorá túžba je tá od Neho, že ma posilňoval v ceste za ňou a že mi ju pomohol uskutočniť. Ďakujem Mu za to, že je, pretože bez Neho by som tu už dávno nebola.
Ďakujem Mu, že ma zachránil a že všetko, čo robím a budem robiť bude na Jeho slávu.
Ďakujem aj svojim priateľom a modlitebnej skupinke za silnú modlitebnú podporu. Modlitba ku Kristovi funguje. A robí veľké veci!
Saška
Svedectvo v angličtine – Testimony in English https://zivyjezisvpraxi.sk/how-to-get-into-medschool-a-godly-tutorial/