Moje svedectvo je o tom, ako sa Boh o mňa postaral v súvislosti so skúškou z genetiky. Bola to stredne ťažká skúška – niekto sa na ňu pripravoval týždeň, iný dva a niekto iba tri dni. Ja som bola jeden z tých “kaskadérov”, ktorí to riskli a učili sa iba niekoľko dní, pretože ma čakali aj iné, pre mňa náročnejšie skúšky, na ktoré bolo potrebné sa učiť.
Mala som prejdené všetky otázky, no i tak som sa necítila dokonale pripravená a prenasledoval ma pocit, že som tomu mohla venovať viac času a pozornosti. Modlila som sa za skúšku, poprosila som aj iných kresťanov, aby sa za mňa pomodlili a išla som spať. Vedela som, že som to odovzdala s vierou Pánovi a viac s tým spraviť neviem.
Keď prišiel deň skúšky, bola som vcelku pokojná, i keď nie oddýchnutá. Pomodlila som sa za nadchádzajúci deň. V aute som si ešte narýchlo prebehla zadania a povedala mame, že by som si rada potiahla otázku číslo 8, ak Pán dá.
Na začiatku skúšky sme si mali potiahnuť papierik s menom skúšajúceho. Vytiahla som si veľmi dobrého vyučujúceho s ľudským prístupom. Kým som čakala, než príde rad na mňa, modlila som sa na chodbe za konkrétneho skúšajúceho v Kristovom mene. Modlila som sa za jeho mäkké srdce, ústretovosť a pokoj.
Na skúške som potiahla dvojicu otázok, z ktorej jedna bola presne tá “moja” 8! Takmer som odpadla a ďakovala Bohu, že to zariadil. Odpoveď dopadla na výbornú, dostala som A a odnášala som si okrem skvelého pocitu z urobenej skúšky aj svedectvo o tom, ako sa Kristus stará, keď sme v pokoji a prenecháme Mu kormidlo.
„No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, ohľaduplná, ústretová, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, bez predsudkov a pokrytectva.“
Jakubov 3:18