Stanko spoznal živého Ježiša Krista bez pričinenia cirkvi, ale zakúsil aj dlhoročné obdobie života v cirkvi. Bibliu začal čítať s tým cieľom, aby v nej našiel chyby a dokázal, že takzvané Božie Slovo v reálnom živote nefunguje. Božie Slovo však začalo meniť jeho život a on zistil, že Ježiš Kristus je živý a že Biblia je pravdivá, dokonalá a stále aktuálna kniha. Spoznal, že život s Ježišom je výhrou a pochopil, že Boh nás prijíma takých, akí v skutočnosti sme a že nás miluje bezpodmienečnou láskou. Ježiš Kristus mení naše životy, keď sa mu odovzdáme a hlavne oslobodzuje. To, ako zmenil Pán Ježiš Stanov život tým, že ho oslobodil od závislostí, si môžete prečírať z jeho svedectva:

Skôr ako som spoznal Pána Ježiša, tak môj život sa vyvíjal úplne iným smerom, ktorý s odstupom času vnímam ako, že to nebol správny smer, ale vtedy som to vnímal, že je to najlepší spôsob života, ktorý ja som vtedy poznal. Mňa od malička stále zaujímali tajomné veci: neznámo, vesmír, jaskyne, chemikálie, z čoho som sa snažil robiť aj rôzne výbušniny a dostal som sa do obdobia puberty, keď ako mladý človek už v tých pätnástich rokoch začína mať kus prehľad o svete a vnímal som, že to, čo nás dospelí učili, či už v škole alebo v rodine, tak sa začína líšiť od toho, čo žili. Začal som vnímať, že jedno hovoria a druhé robia ako sa hovorí, že vodu káže, víno pije, a začal som byť z toho taký rozčarovaný, začal som sa búriť voči spoločnosti, že tá spravodlivosť, v ktorú som uveril, že v tej spoločnosti nie je a v tom období som sa stretol aj s jedným človekom, ktorý ma naučil, keďže ma zaujímalo duchovno a tajomno, ma naučil vyvolávať duchov a to výrazne poznamenalo môj život, lebo som sa tým intenzívne zaoberal tri roky a vlastne moje myslenie sa zmenilo do tých temných stránok a to bolo poznačené aj tým vzbúrením sa voči spoločnosti, voči tomu režimu, ktorý mi vtedy bol vštepovaný odmalička do mysle a začal som uprednostňovať anarchiu a s kamarátom som založil pankové hnutie, keď sme začali šíriť vzburu voči spoločnosti a mnoho ľudí sa k nám pridalo a policajti nás naháňali, prenasledovali a vlastne tento život niesol aj temné stránky: závislosť na alkohole, trénovanie karate a rôzne bitky, ubližovanie ľuďom, čo vo mne vlastne vypestovalo takú určitú hrdosť na to, že som si získal medzi ľuďmi autoritu a že som aj niečo dosiahol. Ja som to vtedy vnímal, že vlastne rastiem a že sa prebíjam životom a že nie som navádzaný niekým, že čo mám robiť a čo nemám robiť, ale že som si určil vlastné zákony, ktoré ma vtedy robili šťastným a ja som vnímal, že toto je ten život, ktorý je skutočne pre mňa dobrý. Lenže tým, že som takýmto spôsobom žil, tak môj život sa stále viac zosúval smerom dole a vlastne to sa prejavilo aj v škole aj v správaní sa voči, či už vrstovníkom alebo voči dospelým ľuďom, voči rodičom a vlastne ja som si prestal s ľuďmi rozumieť a  vnímal som za svojich priateľov len tých ľudí, ktorí vyznávali to, čo ja – ten pank a vlastne vzburu voči spoločnosti, tie bitky…

Bol som akoby v začarovanom bludnom kruhu, z ktorého som ani nehľadal východisko až do momentu, keď moja mama odhalila, že vyvolávam duchov a  povedala mi, že s ňou nemôžem pod jednou strechou žiť a keďže ona bola veriaca, tak mi dala do rúk Bibliu, že nech čítam Bibliu, ale ja som tej Biblii nerozumel a nič mi to nehovorilo, tak som s tým prestal, nechal som to tak a dorástol som do veku, keď už som šiel na vojnu a keď som narukoval, tak som prežil skúsenosť tam s jedným spoluvojakom, ktorý dokázal očami rozhojdať kľúčik a všetci boli z toho nadšení a ja som povedal, že som ďaleko väčšie veci dokázal robiť tým, že som tých duchov vyvolával, tie tajomné sily a oni boli zvedaví, že čo, tak ja som im ukázal to vyvolávanie duchov a tí ľudia mali z toho niektorí srandu, niektorí strach a vojaci sa báli chodiť do stráží a  vznikol chaos v celom vojenskom útvare, lebo si velitelia nevedeli poradiť s tým fenoménom, ktorý vznikol. Veľa vojakov aj pozatvárali kvôli tomu, lebo chceli utlmiť tú aktivitu, ale mne sa nič nestalo, ja som mal pred spoluvojakmi rešpekt a dokonca som to vtedy vnímal, že ma tá sila ochraňuje, lebo tí, čo ma predtým ako starší šikanovali, tak nakoniec ma tam obdivovali a určitým spôsobom mi tam robili dobre, aby mi vyhoveli vlastne a tak si ma získali na svoju stranu. Vtedy som to vnímal, že tá sila mi pomáha.

Keď som sa vrátil z vojny domov, tak som zase skĺzol do závislosti na alkohole. Som si v alpovej fľaštičke nosil čistý špiritus, lebo už som nebol schopný prejsť natriezvo ani do krčmy a žil som zase v tej partii s vyznávaním panku, závislosti na alkohole a trénovaním karate, keď zase boli stále pouličné bitky a ubližovanie a prežíval som ten život, čo predtým. Len akurát vtedy bola Nežná revolúcia, čiže tým prevratom aj umožnené hlásanie alebo sloboda hlásania náboženstva a rôzne cirkvi hlásali svoju pravdu a evanjelizovali ľudí, ale spôsobom, že poukazovali na to, že oni sú tí, ktorí poznajú tú pravdu a že k ním treba ísť a keďže ja pri vyvolávaní duchov som čítal aj satanskú bibliu a myslel som si, že takým spôsobom vlastne poznám Bibliu, tak som im hovoril, že rozprávajú, že majú pravdu a poznajú Bibliu, ale proti sebe sa stavajú a medzi sebou sa ohovárajú, a že ani jeden z nich nepozná skutočného Boha a že ja začnem Bibliu čítať s tým, aby som im ukázal, že ten Boh je iný ako si Ho oni predstavujú.

Tak som skutočne začal znova čítať tú Bibliu, ktorú mi predtým mama dala a ktorú som nechápal. Som sfúkol z nej prach a začal som čítať s tým, že nájdem tam chyby a čítal som verše: „kto hľadá, nájde, kto prosí dostane, kto klope, sa mu otvorí (Mt7,7-8) a kto má vieru ako horčičné zrno a povie vrchu: hoď sa do mora, tak sa hodí“(Mk11,23). Tým, že som mal skúsenosti, veľa skúseností s nadprirodzenom, tak ja som nepochyboval o tom, že nadprirodzené veci ako so zhodením toho vrchu do mora fungujú a zároveň, keďže od malička som bol hľadajúci, čo ma furt lákalo tajomno a neznámo, tak ma oslovili tie verše „kto hľadá, nájde“. V tom období som tak ochorel, že som mal vyše štyridsaťstupňové teploty, veľmi ma bolelo hrdlo a nádcha a bol som taký zoslabnutý, že som sa nemohol ani pohybovať a moja prvá modlitba bola asi takým spôsobom, že som povedal: „Pane Bože, ak si taký ako o Tebe čítam v Biblii, tak ja verím, že nemáš problém ma teraz uzdraviť“. Vtedy som bol skutočne uzdravený okamžite po vyrieknutí tejto modlitby a vtedy som si uvedomil, že ten Boh, proti ktorému útočím a ktorého prenasledujem, je úplne iný ako som Ho dovtedy vnímal cez podanie veriacich ľudí z rôznych kresťanských spoločenstiev, lebo dovtedy mi bolo prezentované, že Boh tých, ktorí Ho poslúchajú, odmieňa, ale tých, ktorí Ho neposlúchajú, tých trestá, čiže ja som to vnímal, že keď ja som bol dokonca na opačnej strane, keď som vyvolával duchov a veľa ľuďom som ubližoval, či už karate alebo tým pankom, tou závislosťou na alkohole, tak mňa by mal Boh potrestať, ale On ma naopak, On ma vlastne oslobodil. Uzdravil ma z tej choroby, čo som dovtedy dokonca ani nepočul, že by takýmto spôsobom odmieňal čo i len tých svojich verných, ktorí Ho poslúchajú a vo mne nastal zlom, že ten Boh je iný akého som dovtedy poznal a že Ho chcem skutočne poznať takého, aký je a už som Bibliu začal čítať s tým, že nejdem hľadať chyby, ale že Ho chcem poznať viacej a takto sa On začal k môjmu životu priznávať.

To, čo bolo v mojom živote uzdravenie, tak to som v tých začiatkoch poznávania Ježiša Krista, prežil veľakrát. Ja som uveril tým evanjeliám tak ako boli písané a teraz, s odstupom času, vidím, že ja som mal šťastie, že mňa k Ježišovi nepriviedol žiadny veriaci človek, lebo vlastne mňa nemohol nikto, dá sa povedať, tvarovať svojimi názormi o tom, že aký Boh je a ako mám ja ako kresťan žiť, že ja nemôžem ako kresťan počúvať pank, že ako kresťan nemôžem trénovať karate, že ako kresťan nemôžem piť… Mňa takto nikto netvaroval, čiže som to nemal ani skade vedieť, tak ja som čítal Bibliu, tešil som sa z Ježiša Krista, že ma opakovane uzdravoval, že sa k môjmu životu priznával, ja som bol šťastný a robil som tie veci, ktoré som predtým robil celý život, lebo som si myslel, že je to môj zmysel života, ale uvedomoval som si, že čím viac poznávam Ježiša Krista, čím viac Ho púšťam do svojho života, tak tým viac On do môjho života zasahoval a prirodzene z môjho života sa vytrácalo závislosť na alkohole, závislosť na panku. Ja som vtedy pank počúval pri tréningu, pri jedení, pri zaspávaní. Ja som si bez toho nevedel predstaviť život, ale mne to už akosi nechýbalo. Prirodzene sa to z môjho života vytrácalo. S tou partiou, ktorá bola vlastne moja druhá rodina, som si prestával rozumieť a uvedomoval som si, že Pán mení môj život a teraz, s odstupom času vidím, že On to robil prirodzene, bez toho, aby som ja nejaké veci musel robiť preto, že sa to tak má, že ako kresťan toto smiem a toto nesmiem, ale Pán vedel, že čo dokážem a na čo som pripravený a On postupne ma očisťoval z týchto vecí v úplnej slobode a bol som šťastný.

Asi dva roky takéhoto poznávania a prežívania osobných skúseností s Ježišom Kristom, som vstúpil do jednej protestantskej cirkvi, kde postupne za 13 rokov chodenia do tej cirkvi som si osvojil vlastne rétoriku a tvarovanie tej cirkvi, lebo každá cirkev má svoje vieroučné body, svoj spôsob poznania a vlastne takýmto spôsobom aj tých nových ľudí tvarujú a tam som sa naučil, čo ako kresťan smiem, čo nesmiem, čo môžem a takýmto spôsobom som začal vnímať život veriaceho človeka, život s Bohom, ale to osobné stretnutie s Ježišom Kristom, ktoré som spoznal na začiatku, sa akoby vytratilo do nejakých poučiek a ja som sa spamätal až keď bol v roku 2001 pád dvojičiek v Amerike. To zatriaslo s celým svetom a uvedomil som si, že toto je znamenie konca a že kto môže byť spasený, že ja teraz čo prežívam s Bohom je vlastne o moralizovaní a o nejakom dodržiavaní a o nejakom sa strážení, ale tá osobná radosť z prežívania a zo slobody s Ježišom Kristom, ktorý ma prijíma takého aký som, ako na začiatku sa ku mne priznal aj na základe toho, že som nebol ten spravodlivý a ten správny kresťan, ba naopak som bol ten zlý a On ma prijal takého aký som a On sa ku mne znížil a On ma postupne očistil a zbavil toho zlého, nie že ja som sa toho vo vlastnej sile snažil zbavovať, pretože sa to odo mňa akože vyžadovalo spoza kazateľnice. To mi začalo chýbať a začal som hľadať naspäť takéhoto Boha, živého v mojom živote, Ježiša Krista, ktorý ma miloval napriek tomu, že som mal veľa chýb a že som narobil veľa zla.

V tejto slobode začal Pán zrazu do môjho života posielať ľudí. Cudzích ľudí, ktorí sa sami od seba začali predo mnou otvárať, aké majú problémy a začali plakať, že si s tým nevedia poradiť a že čo im na to poviem. Tým, že som ich nechcel zase tvarovať spôsobom ako to bolo vedené v cirkvi, lebo sám som vnímal v tej cirkvi určitú neslobodu a stratenie toho živého Boha, tak ja som tým ľuďom nehovoril vieroučné body, nehovoril som im, čo majú robiť a čo nemajú robiť, ale som im hovoril o živom Ježišovi Kristovi, ktorý zmenil môj život, ktorý ma miluje a prijal ma napriek tomu, aké zlá som narobil a On zmenil môj život. Tak som tých ľudí začal viesť týmto spôsobom, osobnou skúsenosťou a tých ľudí to oslovilo a tí ľudia sa chceli so mnou stretať, aby som im viacej o tom povedal a ja som nemal teologickú prípravu na to, aby som ľudí vyučoval Bibliu, ale Pán ma viedol, aby som im hovoril to, čo osobne s Ním prežívam, to, čo On spravil v mojom živote a tak sme postupne začali čítať aj Bibliu a modliť sa, aby Pán nám vysvetľoval to slovo, aby nám dal vedieť to, čo momentálne pre život potrebujeme a tí ľudia plakali, tí ľudia boli nadšení. Životy sa im menili a Pán stále viac a viac ľudí pridával, ktorí sami od seba prichádzali a teraz viem, že to Duch svätý tak viedol, tak ako je aj v Skutkoch apoštolských napísané, že Duch svätý viedol Petra ku Kornéliovi a Kornéliovi povedal, že Peter k nemu príde (Mt10,19-22) a že Pán si ma používal pre ľudí, ktorí možnože iným spôsobom neboli osloviteľní, aby som im vlastne svojim životom ukázal, že Ježiš Kristus ma úplne dokázal z bahna vytiahnuť a že to bol On, ktorý ma vytiahol, nie moje snaženie a že to nebolo ani nabádanie cirkvi, alebo dodržiavanie nejakých zákonov.

Tí ľudia rástli v Pánovi, ale mali aj svoje problémy a Ježiš ma viedol k tomu, že tak ako On ma v začiatkoch oslobodil, On ma zbavil svojou mocou tých závislostí, že toto dokáže spraviť aj v životoch tých ľudí, lebo keď som tých ľudí viedol k tomu, že Biblia je základ a že majú byť postavení na Biblii, to čo učí Biblia. To, čo sme v evanjeliách čítali, že Ježiš dal moc učeníkom (Mt10,1 & Mk6,13), aby boli ľudia oslobodzovaní a postupne som aj ja bol postavený pred túto službu a prijal som od Pána, že keď to urobil v mojom živote, tak to dokáže urobiť aj v živote ostatných ľudí a tak ma Pán postupne vychovával a viedol osobnými skúsenosťami, že tí ľudia boli oslobodzovaní a fyzicky uzdravovaní z rôznych problémov. Keď toto ľudia prežívali, to sa rozšírilo veľmi rýchlo medzi ďalších ľudí a ľudia stále viac a viac chceli poznať živého Ježiša Krista, lebo mnoho ľudí bolo unavených z toho ako ja na začiatku, že rôzne cirkvi mali zaručenú pravdu, ale jednoducho ľudia to neprežívali vo svojom živote tú zmenu. Stále bolo od nich niečo očakávané, nejaké nároky, ale necítili tú slobodu, to šťastie a tú zmenu v Ježišovi. Keď to ľudia prežívali v tých skupinkách, ktoré mi Pán postupne dával, tak tí ľudia životom medzi svojimi blízkymi a okoliu ukazovali, že skutočne v Ježišovi človek môže byť šťastný bez toho, aby bol nabádaný, že niečo musí a niečo nesmie. Príkazy a zákazy. Oni boli nabádaní k slobode. Keď som toto prežíval, mal som deväť skupiniek a sedem dní v týždni. Ja som mal za deň aj dve skupinky. Toľko ľudí prichádzalo, ktorí chceli poznať živého Ježiša Krista. Cestovali z rôznych kútov Slovenska. Tak ma Pán viedol a vedie stále v službe medzi ľuďmi, ktorí sú, ako to ja hovorím, klasickým spôsobom evanjelizácie ťažko osloviteľní, lebo majú veľa negatívnych skúseností s rôznymi cirkvami, s rôznymi evanjelizáciami a majú rôzne problémy, v ktorých im nepomohlo kázanie slova, ale potrebovali byť doslova oslobodení mocou Ježiša Krista a Ježiš nám tú moc dal a ak my tú moc prijímame, tak tá moc sa cez nás prejavuje a ja sa teším, že napriek tomu, že mám sám chyby a slabosti, že Pán si nás takto používa, aby sme mohli šíriť Jeho meno, Jeho slovo tak ako to zasľúbil v evanjeliách, čiže pre mňa je základ Biblia a živý Ježiš Kristus, ktorý sa prejavuje skrze Ducha Svätého, ktorého On zasľúbil a On hovorí, že On nás bude viesť (Jn14,26) tak ako On viedol svojich učeníkov pred 2000 rokmi. Tak ja sa teším každý deň s Ježišom, že môžem zažívať takéto dobrodružstvá a pritom prežívam veľa skúseností, kedy sú ľudia oslobodzovaní a to sú také veci, že ak chcú ľudia zažiť dobrodružstvo, tak skutočne s Ježišom Kristom je najväčšie dobrodružstvo, lebo to mení životy ľudí, to nám požehnáva, či už v práci, v rodine, kdekoľvek sa nachádzame, nám urovnáva cestu a cez nás požehnáva ľudí, ktorí sú okolo nás a tak sa rozširuje svetlo, aby ľudia poznali a chválili Ježiša Krista, aby čo najviac ľudí mohlo prijať živého Ježiša Krista, ktorý dokáže meniť životy ľudí.

Stano

Stanko sa modlí za každého novoobráteného človeka, aby sa dokázal začleniť do živého kresťanského spoločenstva. Modlí sa aj za konkrétne potreby jednotlivcov a Božia moc cez neho už viackrát uzdravovala. Mnoho ľudí má skúsenosti, že sa ich Pán, práve prostredníctvom tohto Božieho služobníka dotkol novým, zázračným spôsobom a dal im ďalší rozmer poznania. V súčasnosti Stanko vyučuje v niekoľkých biblických skupinkách, vedie ľudí k slobode v Ježišovi a je otvorený každému stretnutiu s novými ľuďmi, aby spoznali živého Ježiša Krista.