Jedného dňa som pocítila bolesti obličiek. Nedokázala som sa ani postaviť, ani chodiť. Bolesť bola tupá, ale napokon poľavila. Zostal mi po tom citlivý chrbát a brušná časť. Na druhý deň som išla k lekárovi, kde mi urobili sono a na urológii odobrali moč. Podľa vyšetrení bol moč pozitívny a usúdili, že mi spontánne odišiel močový kameň.
Na ďalší deň sa môj stav zhoršil. Dostala som horúčky, zimnicu a bolesti, bolo mi na zvracanie a žiadne lieky nezaberali. Ráno som chcela ísť normálne do práce, ale kolegyňa ma prehovorila, aby som išla opäť na urológiu. Na urológii býva veľa ľudí. Ľudia sú objednaní a sestrička im dáva termín. Vďaka Pánu Bohu ma zobrala. Sedela som tam s ostatnými pacientmi, ktorí videli, že mi je veľmi zle a jeden pacient povedal, aby som išla za sestričkou. Sestrička ma nakoniec vzala pred nimi. Znova mi urobili sono a RTG a všetko bolo v poriadku. Opäť mi vzali moč, ktorý bol pozitívny a CRP, ktoré mi vyšlo vyššie. Tak mi urobili CT, či nemám kamene.
Vtedy som už písala Stanovi, ktorý vedie našu modlitebnú skupinku, s prosbou o modlitbu. Na CT sa zvykne čakať aj 3 mesiace a oni ma vzali hneď s podozrením na obličkové kamene. Už vtedy som videla to Božie požehnanie v tejto situácii, pretože mi lekári robili všetky vyšetrenia, na ktoré sa obyčajne dlho čaká a objednáva.
Po všetkých vyšetreniach zistili, že obličkové kamene nemám, že ide o infekciu obličky bez komplikácie. Predpísali mi antibiotiká a lieky od bolesti a pustili ma domov. Na ďalší deň bol sviatok a do konca pracovného týždňa za mňa zobrala služby kolegyňa. Vďaka Ježišovi som nemusela riešiť PN. Uvedomila som si, že som všetko spočiatku videla čierne, ale Ježiš to obrátil opäť na dobré.
Ďalší deň som počúvala skupinky, mala som zimnice a horúčky. V ten deň bola večer modlitebná skupinka a ja som vyjadrila modlitebnú potrebu za moje uzdravenie. Ten istý deň išiel na pohotovosť aj náš malý syn s kašľom a horúčkou a tiež dostal antibiotiká. Na modlitebnej skupinke sme sa modlili za moje aj jeho uzdravenie. V noci po modlitebnej skupine som cítila ako zo mňa horúčka odchádza a na druhý deň som vstala z postele. Ďalší deň som sa cítila zas o niečo lepšie a chcela som už niečo robiť. Mala som síce stále bolesti, ale cítila som sa plná života.
Nášmu synovi kašeľ tiež odišiel, potreboval len kontrolu u svojho detského lekára. Jeho lekár nechcel uveriť tomu, že má ATB a pritom nemá žiadny nález. Keď som išla na kontrolu k svojmu obvodnému lekárovi s tým, že sa môj stav zlepšuje, povedal, že môžem nastúpiť do práce, ale musím ísť na kontrolu na urológiu. Po návrate do práce som ďakovala Pánovi Ježišovi, že som v práci, že uzdravil mňa aj syna. Ďakovala som mu aj za vás všetkých, ktorí ste sa za naše uzdravenie modlili.
Chvála Ježišovi.
Zuzka (máj 2024)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.