Nie som veľký športovec a nikdy som nejako veľa času netrávila cvičením. Pripravovala som sa však na strednú školu, kde chceli aj prijímačky z telesnej. Trávila som teda veľa svojho voľného času trénovaním stojky a mlynského kolesa či plávaním.
Nejako som to neodhadla a preťažila som si lakeť. Aj napriek tomu som sa však potrebovala pripravovať na prijímačky, tak som aj napriek miernym bolestiam ruku ďalej zaťažovala. Dospelo to do takého štádia, že ma ruka nevedela udržať a nedali sa mi robiť stojky. V ruke som ledva udržala nejaký ľahký predmet. Stále ma sprevádzali bolesti pri aj miernych pohyboch s rukou.
Vždy keď som sa modlila, priložila som si ruku na lakeť a cítila som, ako do neho ide Božia moc a sila. Cítila som príjemné teplo, akoby sa ten lakeť uzdravoval. Boh je láska, svetlo a čistota. V ňom je všetko dokonalé. Tým, že my prichádzame ku nemu na modlitbe, spojíme sa s ním, zjednotíme, tak mu dovolíme, otvoríme sa mu, aby nás tou čistotou a láskou napĺňal a tým je všetko zlo, každá bolesť odstraňovaná. Potom už nemusíme Boha prosiť a prehovárať, aby nás uzdravil, lebo on skôr ako prosíme vie o čo prosíme.
„Aby boli všetci jedno, jako si ty Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“ evanjelium sv. Jána 17.21.
„Lebo ešte ani nemám slova na jazyku a hľa, Hospodine, ty to vieš všetko.“ Žalm 139,4.
Na našej modlitebnej skupinke sa za mňa modlili ujo Stano, ktorý tieto skupinky vedie. Počas modlitby som si priložila ruku na lakeť. Celý priebeh modlitby bol veľmi silný a intenzívne som cítila Božiu moc. Po modlitbe ma lakeť bolel omnoho menej ako predtým.
Na druhý deň som počúvala nahrávku o Božej moci z našej stránky https://zivyjezisvpraxi.sk/, kde ujo Stano hovorí o svojich skúsenostiach s Ježišom. Tým, že sa sýtime Ježišom a venujeme mu pozornosť ako Peter na mori z biblického príbehu, dovolíme tak Bohu, aby v našom živote konal. Tým, že som neriešila či lakeť bolí alebo nie, ale zamerala som sa na svedectvá a počas nich si držala ruku na lakti, dovolila som Bohu, aby ten lakeť uzdravil lebo som sa neblokovala očakávaním výsledku.
Nasledujúci deň som si všimla veľké pozitívne zmeny na lakti. Vôbec ma nebolel a dokázala som už s tou rukou aj mierne cvičiť. Vládala som zodvihnúť školskú tašku a dať si ju na chrbát a taktiež vyložiť stoličku v škole. Je to pre mňa veľké svedectvo. Natiahnutý sval sa totiž lieči niekoľko týždňov a mne ho Ježiš uzdravil za pár dní bez akýchkoľvek mastičiek či krémov.
Tiež je to pre mňa jedna zo skúseností, kde som si uvedomila, že tým, že očakávame na dar – uzdravenie, požehnanie…, blokujeme sa prijať to. Keď sa však začneme pozerať na darcu – Ježiša, tým sa otvoríme, aby sme ten dar mohli dostať.
Veronika (jún 2023)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.