Aj keď človek, ktorý uzná Pána Ježiša za svojho Pána denno-denne odovzdáva svoj život do Jeho rúk, predsa prídu naňho mnohé útoky, protivenstvá, ťažkosti, choroby. Satan nespí a využije každú našu slabosť, zaváhanie, negatívne naladenie, aby útočil, ničil, podkopával. Zdravie je jeho obľúbenou doménov .

Zaujímajú ma psychosomatické príčiny chorôb, je to spôsob ako spoznať samého seba, oslobodiť sa od nánosov lží, falošných predstáv, vniknúť do podstaty svojho srdca. Keď sa mi pred piatimi rokmi vytvoril vriedok na jazyku a nechcel sa stratiť, skúmala som sama seba, čo mi tým chce naznačiť. „Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života.“ (List Jakuba 3;6) Pýtala som sa sama seba, ako som používala svoj jazyk? Vravela som vždy pravdu? Neohovárala som, zbytočne som sa nepridávala k prázdnym rozhovorom? Neposudzovala a neodsudzovala som? Nemala som ústa plné či už neoprávnenej, alebo oprávnenej kritiky? A prosila som Boha, aby On držal môj jazyk na uzde. Darilo sa mi to niekedy viac, niekedy menej a napokon som na to zabudla.

Po 5. rokoch mi môj zubár, ku ktorému mám dôveru ako k vlastnému bratovi, na preventívnej prehliadke navrhol, že mi ten vriedok podviaže, preruší sa prívod krvi a po 3 dňoch mi to pekne odpadne. Po týždni mi to neodpadlo, podviazal mi to druhý krát. Neodpadlo. Medzitým išiel na dovolenku a môj jazyk stále horšie a horšie. Už ma aj bolel a jesť sa mi nedalo. Začala pracovať moja psychika – na scénu vstúpil ten zlý. Dostala som strach, nevedela som, čo sa deje. Zrazu som zostala malomyseľná a v hlave mi neprestajne vírili hrôzostrašné scenáre. Nič ma nebavilo.

Našťastie som sa spamätala a dala som strachu stop. Z celej svojej duše som sa upriamila na Ježiša Krista a odovzdala som svoj jazyk do Jeho starostlivosti. V ustráchanej mysli, ktorá sa nedokázala poriadne ani modliť som si vytvorila pozitívne výroky a tie som si každú chvíľu počas dňa opakovala a spievala. Ďakovala som Bohu za to, že som zdravá, Ježišovi, že ma vykúpil zo smrti a hriechu.

Keď sa zubár vrátil z dovolenky, znovu mi to podviazal ešte asi 3 x vždy s hrubším a silnejším motúzom. Čudoval sa, prečo sa to nevyvíja tak ako očakával. Mňa to už poriadne bolelo, jesť som mohla iba tekuté a mixované a ani rozprávať sa mi riadne nedalo. Aj bez toho som bola dosť chudá a teraz šla moja váha opäť dolu. Cítila som sa mizerne po každej stránke. Napokon sme sa dohodli, že mi to chirurgicky odstráni. Pre mňa, ktorá má z každého lekárskeho úkonu strach to bol poriadny stres. Neprestajne som sa modlila, žiadala Boha o pomoc, aby som to všetko, čo ma čaká zvládla. Asistujúci lekár však povedal, že to treba ešte raz podviazať, že to musí zmiznúť. Tak aj urobili takým hrubým drôtom, že som už nemohla vôbec nič – ani jesť, ani rozprávať a už poriadne ani piť sa mi nedalo. Na 3. deň mi to konečne odpadlo. Ďakovala som Bohu za šťastné ukončenie tejto nekonečnej, vyše mesiac trvajúcej epizódy.

Možno sa zdá tento príbeh malicherný, ale pre mňa to bola silná skúsenosť. Vôbec som nechápala ako som sa mohla dostať do takého stavu, či už po fyzickej ale aj po psychickej stránke. Teraz vidím, že Ježiš ma doslova akoby na vlastných rukách preniesol cez toto zlé obdobie. Všetko toto bolo ešte na niečo dobré. Už dávno som chcela kvôli zdravotnému stavu zmeniť stravovanie a dať sa na surovú stravu a teraz, keď som nemohla poriadne jesť, som si začala robiť zeleninové šťavy a mixované ovocie. A pri tom som už zostala. A  ešte viac som si uvedomila, že ľudský jazyk treba používať s rozvahou. Doslova vážiť každé vypovedané slovo, dbať na to, aby slová nezraňovali a neničili, ale aby budovali, povzbudzovali, chválili. Ako hovorí aj Jakub vo svojom liste: „ …ale jazyk (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. Ním dobrorečíme Pánu a Otcu, ním preklíname ľudí, stvorených na podobu Božiu, z týchže úst prichádza dobrodenie a preklínanie.“

Eva