Skutočné odpustenie nie je: „už sa nehnevám, zabudol som“. A keď mi ten človek znovu nejako ublíži mu poviem: „veď ty si mi vlastne stále ubližoval“. Skutočné odpustenie je to, keď mi človek znovu svojim správaním pripomenie niečo zlé z minulosti a beriem to, ako keby to urobil prvýkrát…

Brigádovala som v jednej firme, kde nás bolo zopár brigádnikov a zamestnancov. Nebola to veľká firma, ale zato šikovná. Kedže práca sa stále kopila, vznikali tlaky, nezhody a tým aj silné negácie, čoho sa veľmi rád chytá satan. Práce bolo veľa, času málo, stav zamestnancov a plat sa tiež nezvyšoval. Vznikali tlaky zo strany šéfov.

Veľa práce a málo pochopenia, nátlaky – robiť, robiť, viac a rýchlejšie. Lenže to sa nedalo, lebo človek nie je robot. No presne tak sme sa cítili, ako roboti. Začali sme byť nervózni, tým pádom viac sa mýliť, menej sústrediť. Tá dusná atmosféra v kancelrii sa dala krájať. Naša šéfka bola na nás prísnejšia a nahnevaná.

Keď norma dávno presahovala hranice, rozmýšľala som, že odtiaľ odídem. Zverila som sa s týmto problémom môjmu dobrému kamarátovi, kresťanskému poradcovi a bratovi v Ježišovi, ktorý mi zvestoval evanjelium spôsobom, ktorému som rozumela. Spýtal sa ma, či čítam Bibliu, vravím: „Jasné“. A poukázal mi na verš z Matúšovho evanjelia, na 5-tu kapitolu a 44-tý verš. A odporúčil mi, aby som ho uplatnila v tejto veci, v tomto mojom probléme, do tejto mojej situácie, do praxe. Hovorím mu: „Veď ten veš poznám, ale ako ho mám uplatniť?“

A on mi odpovedal: „Pozri sa, ako sa Ježiš v Biblii tomu venuje a kde až zachádza.“ Myslel tým: ,,Ale ja vám hovorím, milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú..“ Dobrorečiť je žehnať, On hovorí, že ľuďom, ktorí ti prajú zle, ktorí ťa preklínajú alebo akokoľvek ti škodia alebo ti niečo na nich vadí, ty naopak im žehnaj a miluj ich. Milovať nepriateľa je mať k nemu pozitívny vzťah za akýchkoľvek okolností. „Činte dobre tým, ktorí vás nenávidia“ – Ježiš Kristus hovorí o aktivite, takže ty, ak máš možnosť, rob ešte dobré skutky, čiň dobre tým ľuďom, no a modli sa za tých, ktorí ťa potupujú a prenasledujú.

Biblický pojem odpustenia nie je len: „už som zabudol, už sa nehnevám“, ale biblický pojem odpustenia, aby sme skutočne boli zbavení toho démona neodpustenia je ako nám hovorí Ježiš v tom verši. Lebo je veľa ľudí, ktorí povedia, že odpustili a potom, keď im ten človek znovu ublíži, opäť sa im pripomenie aj to predošlé, tak že sa to vráti naspäť. Teda to nebolo skutočné odpustenie, ale keby sme odpustili spôsobom ako hovorí Ježiš, milujte nepriateľa…, tak jednoducho to už je navždy odpustené, už sa to nevráti, lebo k tomu človeku už máme pozitívny vzťah.

Lebo tým, že sa za toho človeka modlím, tak vlastne modlitbou vnášam na neho Božieho ducha, a tým že je na ňom prítomnosť Božia, tak ten človek už prestáva robiť zlo. Umŕtvujem v ňom to zlo. Ja jednou ranou zabíjam 2 muchy, zároveň ja sa chránim a aj v tom nepriateľovi uhášam to zlo. Takýmto spôsobom sa dá nielen brániť, ale zároveň aj toho človeka zastaviť, aby nepokračoval v tom zle. A nielen voči mne, ale aj voči iným ľudom, lebo ja ho vlastne tými modlitbami postupne otáčam na Božiu vieru k Ježišovi Kristovi.

Tieto slová mnou poriadne zatriasli, lebo sa dotkli môjho ega. Hovorím: „Čooooo?“ V žiadnom prípade sa nebudem modliť za osobu, čo mi ničí život a dostáva ma do úzkych a ešte ma aj ohovára. V žiadnom prípade to neurobím, ten verš by mali z Biblie odstrániť. Ale on mi odpovedal niečo v tom zmysle, aby som sa nepozerala na okolnosti, ktoré sa dejú okolo mňa, ani na to, čo cítim vo svojom vnútri, aby som sa pozerala na to, čo Ježiš hovorí, že je dôležité, lebo práve týmto veršom nám ukázal veľký princíp.

Nahnevaná a svojho ega dotknutá som to nechala tak. Lenže netrvalo dlho a začalo ma obviňovať svedomie. Prečo zavrhujem radu bez toho, aby som to vyskúšala? Hovorím si: „Áno, toto sa nedá vydržať, skúsim to!!“ Začala som sa za mojich šéfovcov modliť. Tie slová, ktoré zo mňa vychádzali, ach to ste mali počuť, zo začiatku sa mi ani nedali vysloviť, akoby mi krútilo hlasivkami, čo moja hrdosť alebo ego nechcelo dovoliť vysloviť modlitbu za niekoho pre mňa nepríjemného. Ale postupne mi to išlo lepšie a lepšie. Aj v práci som sa modlila a obzvlášť, keď prišla nervozita alebo úzkosť. A keď šéfka mala zlú náladu, nevšímala som si to, ďalej som si robila svoje a nenechala sa tým rozladiť a práve naopak v modlitbe som jej žehnala, veď Ježiš hovorí dobrorečte im…

Zo začiatku to všetko bolo pre mňa zložité, ale postupne som si zvykla. Po nejakej dobe sa naše vzťahy vylepšili. A keďže som sa zbytočne nestresovala, aj práca mi išla lepšie. Dostala som zvýšenie platu a to jediná zo všetkých, čo tam robili a taktiež jediná som prestala byť terčom útoku šéfkiných nálad. Keď sa ma kolegovia pýtali, ako je to možné povedala som im: „Matúš 5, 44“… Moje pracovné vzťahy sa zlepšili a taktiež aj medziľudské.

Uvedomila som si, že držať v sebe neodpustenie je ako mať v srdci nejakú tmavú usadeninu, ktorá nám bráni prijať Božie odpustenie. A tým aj požehnanie, keďže tam dobrovoľne chceme držať neodpustenie potom sa nám tam zjednodušene povedané “nezmestí“ to požehnanie. Biblia nám ponúka pomôcku, ktorá funguje, je ňou už spomínaný Matúš 5, 44. Skutočne odpustíme, keď sa naučíme to, čo nám odporúča Ježiš, milovať svojich nepriateľov… Už chápem, prečo niektorí hovoria, že je to kľúčový verš. Vyskúšala som si to v praxi.

Útoky sú, boli a budú, a ja som šťastná, že poznám na neriešenie, a keď si uvedomím, ako sa v Efežanoch píše, že nebojujeme proti telu a krvi, čiže proti človeku, ale proti démonickým silám, čiže proti tomu, čo toho človeka ovláda, tak mi to pomôže si uvedomiť, že ten človek mi vlastne neublížil, ale to zlo, čo ho ovláda mi ublížilo a tak sa mi potom aj ľahšie na toho človeka pozerá a modlí za neho a rýchlejšie sa ho dokážem naučiť milovať a odpustiť mu, tak ako hovorí Pán Ježiš Kristus.

Viem, že Božie slovo funguje a je pravdivé. Boh ručí za to, čo hovorí, ale nie za to ako my to pochopíme.

Peťa