Určite sa vám už stalo, že vás niekto poprosil o pomoc na ulici, v obchode alebo na zastávke. Už sa mi to stalo veľakrát a nepamätám si všetky tie situácie, ale nikdy nezabudnem na to, ako ma raz Ježiš poslal do drogérie.

Bol víkend a potrebovala som ísť do niekoľkých obchodov a kúpiť si veľmi veľa vecí vrátane jedla a drogérie. Cez týždeň som bola od ráno do večera v robote a nemala som čas na tieto nákupy. Rozmýšľala som ako to mám spraviť, aby to bolo rýchle a bezbolestné, keďže som bola dosť vyčerpaná z celého týždňa. Väčšinou keď sa neviem rozhodnúť, tak sa pýtam Boha čo mám spraviť. Pýtala som sa ho aj tento krát, ale to som ešte nevedela, čo zažijem 😀

Chcela som ísť do jednej drogérie, ale nemala som pri sebe hotovosť a mala som pocit, že sa tam nedá platiť kartou. Nemala som dosť energie, aby som ešte riešila bankomat. Bola som tak unavená, že som sa nakoniec rozhodla, že pôjdem len do najbližších malých potravín a že nebudem riešiť nič iné.

Ešte si pamätám, že som myslela na Ježiša, keď som vychádzala z bytu a pohla som sa smerom k obchodu. Asi po piatich krokoch som si uvedomila, že vôbec nejdem k potravinám, ale do drogérie, kde sa nedá platiť kartou. Ja som nechápala čo sa deje, lebo som tam vôbec nechcela ísť. Ale pritom som vedela, že idem správnym smerom. Nikdy predtým som to nezažila. Celý ten čas som rozmýšľala prečo tam vlastne idem.

Prišla som k obchodu, vošla som dnu a zase tam nebol nikto iný len predavač. Celkovo tam chodievalo veľmi málo ľudí, aj sme sa čudovali, či vôbec majú tržbu. Ešte vo dverách som sa spýtala, či môžem platiť kartou. Aj keď som tušila odpoveď. Predavač povedal že nie a ja som sa hneď otočila že idem preč. No predavač mi ešte povedal, že blízko je bankomat. Otočila som sa k nemu a bola som tak unavená, že som mu len povedala, že sa mi tam vážne nechce ísť. No on mi vysvetľoval, že to je veľmi blízko a že som hneď späť. Pýtal sa ma čo chcem kúpiť a vysvetľoval mi kadiaľ sa dostanem k bankomatu. Ja som len stála vo dverách a pozerala som na neho. Keď videl, že naozaj nechcem do toho bankomatu ísť, navrhol že ma tam môže odviesť svojim autom. Vtedy som si už uvedomila, že on naozaj veľmi potrebuje, aby som u neho spravila nákup. Myslím, že to bol zároveň aj majiteľ obchodu. Keď som videla aký je zúfalý, normálne som mu sľúbila, že si pôjdem vybrať peniaze a vrátim sa nakúpiť si. Nezabudnem na ten jeho pohľad, neveril že sa ešte vrátim.

Nakoniec som si šla vybrať peniaze a spravila som u neho nákup za niekoľko desiatok eur. Bol rád a ďakoval mi, že som sa vrátila. Až potom som pochopila, prečo ma Boh viedol do toho obchodu, aj keď som mala úplne iné plány. Majiteľ drogérie mal zjavne nejaké finančné ťažkosti. Mne pár dní predtým prišla výplata a potrebovala som spraviť veľký nákup, takže som tam minula dosť veľa peňazí.

Dlho som nevedela vysvetliť ten pocit, keď mi Boh doslova určil smer akým mám ísť a ja som to nemohla alebo nechcela zmeniť. Doteraz ten pocit vôbec neviem vysvetliť.

Nevedela som čo to bolo, až kým som v Biblii neobjavila verš: „Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok.“ Doslova som to zažila a už viem, že tie vety v Biblii nie sú len metafory.

Som rada, že si ma Boh takto mohol použiť, aby cezo mňa pomohol niekomu inému. V podstate Boh svoj plán koná práve cez nás a tým sa oslavuje v našich životoch. Má určitý zámer a dokáže ho realizovať rôznymi spôsobmi, aj keď na začiatku väčšinou nechápeme o čo ide 😉

Vlaďa