Pred 2 rokmi som cestovala s vtedajším priateľom vlakom do Viedne na vianočné trhy. S kamarátkou z našej modlitebnej skupinky sme boli dohodnuté, že sa tam stretneme na hlavnej stanici Wien Hauptbahnhof. To, že sme sa konkrétne nedohodli, kde sa stretneme, som si uvedomila až neskôr. Kamoška vedela čas nášho príchodu, ale nedohodli sme sa na nijakom konkrétnom mieste. Ani mi to nenapadlo. Nepredstavovala som si, že tá hlavná stanica bude až taká nehorázne obrovská. Dorazili sme na nástupište, z vlaku s nami vystúpila kopa ľudí a nikde sme ju nevideli. Chvíľu sme čakali, potom sme šli dnu, prechádzali sme sa po stanici, kúpili sme si zatiaľ lístky na metro a proste sme nevedeli kde je. Bolo to tam ako niekoľko poschodové obchodné centrum. Nemohla som sa jej ani dovolať – nahodilo rakúsku odkazovku. Zrazu sme sa celkom rýchlo našli, tak som sa riadne tešila. Len tak sme išli a odrazu som ju už vnútri tej veľkej stanice zbadala ako ide dole eskalátorom… Bola som šťastná, lebo sme sa už boli pozrieť aj von pred stanicou a tak… Vôbec sme sa dlho nehľadali, akurát sme si stihli kúpiť tie lístky. Určite to bolo Ježišom vedené, pretože sme sa za túto návštevu obidve modlili.

Barbora

Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.