Vnímala som, že by bolo dobré upevniť vzťahy v rodine
Asi dva roky dozadu som začala vnímať, že vzťahy v našej rodine sú dosť napäté. Vnímala som to hlavne u ockovej časti rodiny, s ktorou keďže bývajú ďaleko, sme sa nenavštevovali tak často. Nevnímala som, že by som mala s dedom dobrý vzťah. Tým, že sme spolu netrávili veľa času, bol mi vzdialený, nerozumela som si s ním a nemali sme si čo povedať. Bolo to však moje vnímanie danej situácie a môže byť, že ostatní členovia našej rodiny túto situáciu vnímali inak. Možno nevnímali v rodine také napätie ako ja.
Vnímala som pri komunikácií s rodinou stres a napätie. Nemali sme rovnaké názory, z čoho vznikali častejšie nepochopenia. Celkovo som vnímala, že si nerozumieme. Tak som o tom povedala rodičom. Ako rodina sme sa rozhodli spoločne modliť za nápravu vzťahov v našej rodine. Rozhodli sme sa, že sa budeme správať k dedovi a ostatným členom našej rodiny viac s láskou a z našej strany urobíme všetko preto, aby sa tie vzťahy zlepšili.
Vždy, keď sme mali ísť ku dedovi, sme sa predtým spoločne ako rodina za to modlili. Na modlitbe sme žehnali dedovi aj ockovým súrodencom a mojim sesterniciam. O danej situácií, ktorú sme riešili sme sa zmienili aj Stanovi, vedúcemu našich modlitebných skupiniek, ktorý nás tiež povzbudzoval ku láskavejšiemu prístupu voči rodine aj napriek rozdielnym názorom, ktoré sme mali. Taktiež sa modlil za utuženie a prehĺbenie vzťahov medzi nami a skrze našu vieru sa modlil aj za ockovu rodinu.
Rovnako som sa zmienila aj svojej blízkej kamarátke zo skupinky – Vladi o tom, že vnímam, že nemám s dedom najlepší vzťah ani s ďalšou časťou ockovej rodiny. Že ich poriadne ani nepoznám, sú mi vzdialení a mám z nich stres a necítim, že by sme si rozumeli. Taktiež sa začala modliť za danú situáciu a začala mi radiť, ako dané veci môžem posunúť ďalej.
Modlili sme sa a budovali sme rodinné vzťahy v Božej láske
Začala som teda viac času tráviť s dedom, začala mu viac písať alebo volať a snažili sme sa ho častejšie navštevovať. Snažila som sa nachádzať témy, o ktorých by sa dedo rád rozprával. Rozprávala som mu svoje zážitky zo školy a postupne sme si vybudovali celkom blízky vzťah. Začala som mu rozprávať o Božej moci a skúsenostiach, ktoré prežívame s Kristom na skupinke. Dovtedy bol dedo voči tomu uzavretý. Bol totiž silný katolík a mal názor, že nikto nemôže byť Božím služobníkom alebo apoštolom, kňazom, pokiaľ nemá povolenie od katolíckej cirkvi.
Tým, že rodičia sú okrem skupinky členmi ešte jednej protestantskej cirkvi, dedovi ocko zo začiatku, keď ešte nepoznal živého Ježiša, predstavoval Boha viac zákonníckym spôsobom, keďže táto cirkev dané veci takým spôsobom vyučuje. Preto v rodine nevládla láska, ale časté nepokoje a napäté vzťahy. Preto boli dedo aj celá rodina voči tomu viac uzavretí.
Ako rodičia začali chodievať na modlitebné skupinky ku Stanovi, ocko začal spoznávať Ježiša viac ako Lásku a jeho postoj voči svojmu otcovi sa začal meniť. Podarilo sa mu v srdci odpustiť dedovi, milovať ho a ako v Bohu rástol, darilo sa mu prejavovať dedovi lásku stále viac a viac.
Od tej chvíle, ako sme sa za danú situáciu začali intenzívne modliť, veci sa začali veľmi rýchlo hýbať. Zo začiatku, keď som začala hovoriť veci, ktoré s Ježišom prežívam, tak ma rodina nebrala veľmi vážne a skôr sa z toho smiali. Mala som vtedy 14 rokov, čiže ma mali tendenciu brať za ešte neskúsené dieťa (teda hlavne dedo). Sama som sa však učila, že nie je dôležité hovoriť teórie a poučky a vieroučné body (ako som bola naučená v cirkvi, do ktorej som s rodičmi chodila ako dieťa), ale dôležité je konať skutky lásky a niekedy je viac mlčať a načúvať potrebám druhých, ako rozprávať. Učila som sa, ako mať Božiu múdrosť v tom, ktorá skúsenosť je vhodná na to, aby som sa s ňou zdieľala, a ktorá nie. Postupne vďaka modlitbám sa však ich srdcia začali meniť a mne sa podarilo sa s nimi viac zblížiť. Prestala som mať z ockových súrodencov stres a začali sme si viac rozumieť.
Zlepšil sa môj vzťah s dedom
Ako som už aj písala, zlepšil sa aj môj vzťah s dedom. Postupne začal dedo vnímať, že Ježiš je v mojom živote živý a mali sme možnosť viesť niekoľko duchovných rozhovorov. Mal možnosť prežiť niekoľkokrát Božiu moc.
O tom, ako dedovi Boh zachránil život píšem v osobitnom príbehu, ktorý si môžete prečítať na tomto linku: https://zivyjezisvpraxi.sk/dedo-unikol-smrti-a-dostal-novy-zivot/. Tento rok v máji bol dedo v ohrození života. Začala ho zalievať voda a jeho stav bol taký kritický, že bolo možné, že to neprežije do rána. Vtedy sme písali Stanovi a on sa za neho na diaľku modlil skrze našu vieru, tak ako Ježiš konal aj skrze vieru stotníka v biblickom príbehu (Matúš 8.13). Nie len, že to dedo prežil, ale do pár dní bol pustený z nemocnice. Jeho zdravotný stav sa natoľko zlepšil, že začal chodievať aj do záhradky (nie robiť iba oddychovať na lavičke) a na krátke prechádzky, čo predtým posledné mesiace už nevyšiel poriadne ani z domu.
Uvedomil si viac vďačnosť za život a v srdci sa viac otvoril Ježišovi a začal viac prijímať svedectvá o Božej moci, ktoré dovtedy až do takej miery neprijímal.
Dedo začal chradnúť
Keď sme boli naposledy u deda koncom augusta tohto roku, začala som cítiť, že niečo nie je v poriadku. V prítomnosti deda, tým, že som vnímavá na duchovno som začala cítiť silné negácie a vnímať okolo neho akoby energiu smrti. Keď som sa za neho začala modliť, pred očami som mala obraz deda, ako je celý v žiare, ako sa usmieva a kýva mi na rozlúčku. V tej chvíli som nevedela čo to má znamenať, ale cítila som, že mi Boh hovorí, aby som sa s dedom rozlúčila a venovala mu čo najviac času, že sme spolu naposledy.
Po príchode domov som vnímala stále silnejšie, že sa mám za deda intenzívne modliť, že má posledné chvíle života. Stále som si to nevedela vysvetliť. Ešte sme spolu raz volali začiatkom októbra a dostala som myšlienku, aby som dedovi povedala jednu vetu, ktorá bola síce dosť ostrá a priama, ale mala slúžiť na menšie „prebudenie“, ale zároveň aj také povzbudenie. Pretože dedo sa posledné obdobie začal znovu dosť opúšťať, sledovať si svoje diagnózy a príliš sa nimi trápiť, znovu prestal chodievať na aspoň krátke prechádzky a začal sa vracať do starého spôsobu života. Bojovala som s tým, lebo som nechcela deda uraziť alebo nahnevať a nechcela som, aby to pochopil zle. Nakoniec som mu však danú vetu povedala a pripomenula som mu predošlé víťazstvá, ktoré s Bohom zažil.
Povzbudila som ho, že modlitby idú vždy skrze našu vieru a o tom, ako rásť vo viere a mať silnejšie modlitby sa píše práve v Stanovej knihe, ktorú som mu už predtým ponúkala (https://zivyjezisvpraxi.sk/odkrytie-evanjelia-jezisa-krista/). Dedo to zobral v pohode a prijal to.
Dedo pokojne odišiel domov do večnosti hneď za tým, ako si urovnal všetky vzťahy
V utorok (22.10.2024) sme dostali večer s rodičmi správu, že dedo odišiel domov (opustil telesnú schránku). Ešte do posledného dňa bol ako tak vitálny v rámci možností. V deň svojho odchodu stihol ísť ešte do reštaurácie s ockovou sestrou a sesternicami, s ktorými tiež mali nie úplne poriešené všetky vzťahy. Práve na tej večeri sa im podarilo sa viac zblížiť, vyjasniť si veci a dedo tak mohol odísť šťastný. Modlili sme sa za to, aby dedo prijal živého Ježiša Krista do svojho života, a aby sa stihli vyjasniť všetky spory a poriešiť všetky nevyriešené veci, neodpustenia a krivdy, čo sa vlastne podarilo.
Aj ockova sestra nakoniec poznamenala, že tieto veci musela riadiť nejaká silnejšia ruka. Pretože dedo napriek tomu, koľkokrát mu hrozila smrť pri jeho diagnózach odišiel tak, 
že zaspal a zaspal šťastný. Odišiel tak, ako si prial, aby nebol nikomu na ťarchu.
Ako rodinu nás to viac zblížilo a ešte viac utužilo a prehĺbilo naše vzťahy
Som vďačná Bohu za to, ako napravil vzťahy v našej rodine a aj môj vzťah s dedom. Ďakujem Ježišovi Kristovi za všetky nádherné spomienky, ktoré s dedom mám, na ktoré nikdy nechcem zabudnúť a ďakujem mu, že som s dedom mohla prežiť veľmi pekné chvíle. Je to pre mňa povzbudením, že aj keď sa zo začiatku zdá, že srdcia sú kamenné, a že sa nedá. Keď sa zdá, že sú ľudia zablokovaní, nechápu nás, smejú sa nám a neprijímajú to, čo hovoríme, netreba sa vzdávať, ale treba vytrvať a postupne láska zvíťazí. Som šťastná, že dedo v srdci prijal Ježiša, a že je už doma vo večnosti, z ktorej všetci pochádzame, a kde sa všetci navraciame.
Na základe Biblie vieme, že sme sa len na určitý čas nasťahovali do nášho tela (2 Kor. 5kap), táto zem nie je náš skutočný domov, ale sme len „hosť na zemi“ (Ž.119.19) a „naša vlasť je v nebesiach“ (Fil.3.20), pretože po opustení telesnej schránky „človek ide do domu svojej večnosti“ (Kaz.12:5) „a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal“ (Kaz.12:7).
Ďakujem Stanovi a celej modlitebnej skupinke za všetky podporné modlitby a kamarátke Vladi za pomoc a rady 😊.
Ďakujem ockovej rodine a jeho súrodencom, že sa zúčastnili na tom, že sa napravili vzťahy v celej rodine a hlavne s dedom. Že aj vďaka nim a tomu, že robili pod Božím vedením to, čo je správne (čiže konali skutky lásky) sa vzťahy mohli viac utužiť a prehĺbiť a ako rodina sme sa mohli viac zblížiť.
Lebo vieme, že keby náš pozemský dom – stánok bol zborený, máme príbytok od Boha, dom, nie rukou učinený, večný v nebesiach (Biblia – 2. Kor.5.1)
Veronika – október 2024
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.