Vo štvrtok, keď som bola pre deti v škole a škôlke, pýtala som sa syna Matúška ako bolo v škole, čo nové a tie typické rodičovské otázky. Matúško má v apríli 10 rokov. A vraví mi: „Dnes nám pani učiteľka pripomenula, že do zajtra sa máme naučiť báseň a aby mala minimálne 4 odstavce.“ Hneď na to otázka: „Máme knihu s básničkami?“ „Veru nie Matúško. Nemáme.“ On si pohotovo odpovedal: „Aj tak sa to do zajtra nenaučím.“ Mne hneď Ježiš radil, kde hľadať báseň. Matúškovi vravím: „Matúško ešte si to ani neskúsil a už sa aj vzdávaš.“ Po príchode domov som mu na internete hneď našla báseň. Predpísala som mu ju, aby ho aj pani učiteľka mohla skontrolovať, či ju recituje správne. Za dve hodiny sa naučil báseň, ktorá mala 8 veršov. Ráno som mu vravela, aby sa nebál a požiadal Ježiša, aby bol s ním. Matúško ho stihol požiadať o pomoc ešte skôr ako som mu to ja povedala. Až mi slzy vyhrkli.
Poobede som sa ho spýtala na známku. Že za 1. A vraví mi: „Ešte som sa 2 x rozprával s Ježišom a bol so mnou.“ To mi už slzy tiekli a pýtam sa ho: „Aj si sa Ježišovi poďakoval?“ Lebo o ďakovaní som mu nevravela. A Matúško na to: „Áno, zakaždým som sa poďakoval za Božiu pomoc.“ To som už nedokázala ani rozprávať ako som plakala od radosti.
Ježiš je úžasný vo všetkom a je tu pre nás všetkých.
Chvála Ježišovi Kristovi
Zlatica