Ahojte, chcem sa s Vami podeliť o moje svedectvo, ako mi Ježiš pomohol počas 2 najťažších skúškových období.

V zimnom semestri som prekonala ťažký rozchod s priateľom a čakali ma 2 posledné a zároveň najťažšie skúšky z predmetov, ktoré mi počas semestra vôbec nešli. Bola som na dne a niekoľkokrát do dňa som plakala, v noci som nevedela spať, ráno som sa budila v kŕčoch z toho, že skúšky nespravím a budem musieť prenášať už do bez tak náročného tretieho ročníka.

V tomto období som sa aj obrátila a našla cestu späť k Ježišovi a po rokoch vlažnej viery som ju začala skutočne aj žiť. Všetko som začala odovzdávať Bohu – učenie, rozchod, pocit beznádeje..Moja drahá priateľka mi poradila, že keď mi bude, ale že úplne najhoršie a už vôbec nebudem vládať, mám zdvihnúť ruky ako symbol úplného odovzdania, čo som aj robila a prosila som Pána o silu. Začala som intenzívne čítať Sväté písmo, vo voľnom čase som počúvala chvály a modlila sa. V noci, keď som nevedela zaspať a hlavou mi vírili samé deštruktívne myšlienky som ich opäť podľa rady kamarátky vyháňala v mene Ježiša Krista.

V deň skúšok som sa namiesto obvyklej rutiny ako zvracanie, plač a stres, že nič nedám, modlila k Pánovi: nie o úspech, ale o to, nech sa stane Jeho vôľa, že mu úplne a bezpodmienečne verím a odovzdávam to do Jeho rúk. Ja – večná smoliarka na skúšajúcich som na oboch skúškach dostala tých najlepších a otázky, ktoré som si potiahla, boli presne tie, ktoré som vedela najlepšie.

Čo sa týka letného semestra a to, čo sa stalo, je pre ma doteraz najväčší dôkaz Ježišovej lásky a pomoci.
Čakal ma posledný zápočet z najťažšieho predmetu, ktorý bol podmienkou pre pripustenie ku skúške. Stále nám pridávali ďalšie a ďalšie strany, ktoré od nás požadujú vedieť, až sa číslo vyšplhalo na 400 a na ich naučenie ostávalo 13 dní. Po 3 dňoch intenzívneho učenia sa paragrafov a komentárov k nim, som to prestala zvládať a psychicky som sa zložila. Bola som v stave, kedy mi bolo všetko jedno. Do zápočtu ostávalo 10 dní a ja som 3 z nich preležala v posteli a pozerala na stenu. Zobúdzala som sa unavená, nechcela som jesť ani piť, najhoršie bolo, že som sa nedokázala ani sústrediť na modlitbu..skrátka prestal ma baviť život.

Mamka sa za mňa neustále modlila, lebo povedala, že iba to mi pomôže.
Po intenzívnych rozhovoroch s rodičmi som sa rozhodla, že so školou končím. Nasledujúcich 7 dní som strávila robením všetkého možného, len nie učením sa. Prvý raz, po niekoľkých týždňoch, som šla von na prechádzku, modlila a čítala si Bibliu s mamkou, skrátka…vrátila sa mi chuť do života. Bola som rozhodnutá, že na zápočet nejdem a plánovala som v deň zápočtu ísť do školy pre žiadosť o ukončenie štúdia. Avšak, ako sa deň zápočtu blížil, mamka ma neprestávala prehovárať, aby som šla a aspoň to skúsila. Vravela som jej, že je to zbytočné –  veď som zo 400 strán prečítala iba 50. Ale ona stále nech to skúsim. Tak som si povedala že pôjdem, veď nech má radosť.

Pred prihlásením sa do testu som sa pomodlila k Pánovi, aby sa stala Jeho vôľa a nie moja. Na prejdenie som potrebovala 50b z 80, čo som nemala žiadnu šancu dosiahnuť. Po spustení testu som si začala čítať otázky – napriek tomu, že som sa na test nič naučila, v hlave som dostávala na ne odpovede napriek tomu, že znenia paragrafov, na ktoré sa pýtali, som nikdy nevidela. Keď som videla výsledok neverila som vlastným očiam – 56/80. Prešla som.

Niekto si môže povedať, že to bola náhoda, ale nie je náhodou možné v otázkach s viacerými možnosťami a odrátavaním bodov za zlé odpovede „náhodou“ vyklikať presne tie správne kombinácie v toľkých otázkach a dosiahnuť tak potrebný počet. Nie je náhodou možné, aby niekto spravil takýto ťažký zápočet, keď sa na neho neučil. Nie je to možné, lebo tento zápočet nedalo toľko mojich spolužiakov, ktorí sa na to poriadne celých 13 dní pripravovali. Toto totiž nebola náhoda – to bol Ježiš.

A takto mi Ježiš pomohol zvládnuť celé nasledujúce skúškové obdobie, ktoré bolo opäť nesmierne náročné. Ale prestala som uvažovať čo a ako chcem ja a všetko som mu odovzdávala. Boli aj ťažké dni, keď som nevládala a cítila som, že depresia sa snaží ma pohltiť, ale práve vtedy som otvorila Písmo a čítala. Vedela som, že nie som sama a Pán tu je stále so mnou a viem, že s ním všetko zvládnem. Učenie sa mi nikdy nešlo tak ľahko. Aj tie najťažšie predmety som dala ľavou zadnou. Veci, ktoré som počas semestra nedokázala za nič na svete pochopiť, mi teraz po prvom prečítaní dávali úplne jasný zmysel. Bežne mi učenie sa právnych problematík trvá neskutočne dlho – teraz mi stačilo si prečítať komplikované niekoľkostranové komentáre raz a aj na ďalší deň som ich vedela a nielen to – ja som im aj chápala.

Ostávali posledné 2 najťažšie skúšky, na ktoré som si nestihla všetky prebraté otázky ešte raz zopakovať. Večer pred spaním som ale mala ešte také nutkanie pozrieť si 2 otázky lepšie. Tak som to spravila. Vedela som, že ak si vytiahnem niečo iné, nespravím to. Avšak pri oboch skúškach som prosila o múdrosť a správne odpovede a zhovievavosť skúšajúcich. Na oboch skúškach som si vytiahla presne tie otázky, ktoré som mala nutkanie si zopakovať. Pri doplňujúcich otázkach som vedela odpovedať, napriek tomu, že pri mnohých pýtaných sa veciach som nemala ani poňatia, čo presne si žiadajú počuť. Ale Pán mi dal odpovede a skúšajúci boli spokojní.

Sláva Pánovi.

Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ …Lebo keď som slabý, vtedy som silný. (2. Kor. 12:9-10)

Nina