Ako ma Ježiš vyliečil z choroby! Stručný popis čo sa mi stalo…

Jednu krásnu sobotu som odpadol, zalial ma studený pot a nemohol som sa nadýchnuť. Po prebratí som si zavolal záchranku. Záchranári ma prezreli a prvotnú diagnózu mi oznámili až keď ma napojili na kyslík a prístroje v nemocnici…

Pľúcna embólia…

Po prijatí v nemocnici a po všetkých vyšetreniach som skončil na JIS (Jednotka Intenzívnej Starostlivosti). Keďže moja nová diagnóza bola stanovená ako masívna pľúcna embólia, ja som sa opustil a čakal som čo sa bude diať. Sestrička mi po chvíli prišla dať infúziu a tichým hlasom mi hovorí: „Ako je to možné že s takou ťažkou diagnózou som taký pokojný?“ Moja odpoveď znela: „Sestrička veď za mňa dýchajú prístroje, ja sa nevládzem ani pohnúť, načo mám ešte vystrájať…ak mám zomrieť, zomriem, ak žiť budem žiť…!“

Po pár minútach prišla za mnou doktorka a pýtala odo mňa súhlas na podanie injekcie na rozpustenie krvných zrazenín, lebo buď prežijem, alebo vykrvácam… súhlas som dal…po asi dvadsiatich minútach som zavrel oči…

Zrazu som sa prechádzal po meste a hľadal som ženu, ktorú som veľmi ľúbil. Chcel som ju ešte raz vidieť… mohlo prejsť pár minút, nenašiel som ju… Ostala veľmi veľká tma… nebolo vidieť nič… Po chvíli sa zjavilo veľmi jasné svetlo, ako tunel, vchádzali doň duše a ja som na to pozeral… Zrazu ma prestalo všetko bolieť, hlava vygumovaná, na nič a nikoho som si nepamätal. Bolo mi dobre, žiadne starosti, bolesti, trápenie, proste krása…

Po pár minútach sa všetko rozžiarilo a ku mne prichádzal Ježiš Kristus, pristúpil ku mne, chytil ma za plece a príjemným hlasom mi povedal: „Ešte neprišiel tvoj čas, ale ak chceš vstúpiť do svetla, môžeš, ale už nebude cesty späť…“

Chvíľu sme len tak stáli a ja som sa obzrel na to miesto kde som hľadal ženu mojich snov a on mi povedal: „Choď za ňou,  budete spolu šťastní…“

Ježiš na to odišiel a ja som sa vrátil k svojmu telu, chvíľu som sa naň pozeral a potom som si ľahol a otvoril oči…

Nič som si nepamätal okrem zážitku s Ježišom…

Sestrička sa nado mnou skláňala a pýtala sa kde som bol a ako sa cítim. A ja že: „Vynikajúco…“ Po asi šiestich hodinách som chcel vstať, nech ma prídu odpojiť od prístrojov, že mne už nič nie je a chcem ísť na WC…

Pomohli mi vstať a posteľ bola celá od krvi… Len som sa na ňu pozrel a nepovedal nič…

Najbližšie tri alebo štyri hodiny som sa modlil a ďakoval Ježišovi za život.

Pred polnocou ma prišla pozrieť doktorka a ja som sa jej poďakoval za záchranu svojho života, slovami ktorým som nerozumel. Ako by niekto mojimi ústami rozprával za mňa…

Potom to išlo ako po masle, každý deň modlitby niekoľko krát denne… Modlil som sa za moje uzdravenie, ďakoval Ježišovi, prosil o vyliečenie všetkých bolestí, o navrátenie pamäti.

Stratil som totiž pamäť… Začínal som od začiatku, spoznával som rodinu kamarátov ľudí…

Moje uzdravenie je dielom Ježiša Krista a môj život si už neviem predstaviť bez každodennej modlitby. Ďakujem, prosím a znovu ďakujem…

– Ján –

Svedectvo v angličtine – Testimony in English https://zivyjezisvpraxi.sk/pulmonary-embolism-and-memory-loss-how-jesus-christ-healed-me/