Čo sa mi raz prihodilo. Jój, o tomto musím napísať. Raz v noci, asi desať minút po polnoci som išiel po chodbe. V izbe boli odtiahnuté žalúzie, a tak som z chodby videl cez to okno von. Zrazu som v diaľke zbadal nejaké svetlo. Tak som podišiel k oknu, aby som sa pozrel, čo za svetlo to je. Zbadal som, že hore na kopci, kam dovidieť z toho okna, pred jedným z panelákov horí. Rýchlo som utekal pre ďalekohľad, aby som sa tam pozrel. Videl som pred tým panelákom na kopci tri plamene siahajúce do výšky asi dvoch metrov a okolo pobehovali človiečikovia. V tom ďalekohľade boli maličkí ako mravčekovia, ale boli tam.
Na takú diaľku som nedovidel, čo to tam vlastne horí. Mohol sa vznietiť napríklad kontajner, ak niekto do neho napríklad vhodil zle uhasený špak z cigarety alebo čo. Ale keďže, samozrejme, pred panelákom je aj parkovisko, tak nejako mi automaticky prišlo, že tam horí nejaké auto. Aj to tak naozaj bolo, ale to som sa dozvedel až na druhý deň, keď som sa tam išiel pozrieť a aj v správach to bolo. Ale vtedy v noci som nevedel, či kontajner alebo auto alebo niečo iné. Iba som predpokladal, že asi auto.
Keďže som v ďalekohľade videl pobehovať ľudí okolo, bolo mi jasné, že hasičov už určite volali, že toto riešiť netreba. Vtedy tam ešte neboli, aspoň som ich teda z okna nevidel. Avšak vtedy som si predstavil, že ja by som sa nikdy nechcel ocitnúť v situácii, že by mi malo horieť auto. Je to taká moja srdcovka, skrátka, neviem si to predstaviť. A naraz som si uvedomil, že tam v diaľke je niekto, kto prežíva toto, čo si ja neviem predstaviť, keby som to mal zažiť.
A tak som sa okamžite začal v duchu modliť k Ježišovi, aby pomohol ten oheň čím skôr uhasiť. Vtedy bolo vidno tie spomínané tri plamene vysoké asi dva metre. Táto moja modlitba v duchu trvala približne necelých 30 sekúnd. Počas toho som mal zatvorené oči, takže som sa tam nedíval. Keď som sa tam po tých necelých 30 sekundách pozrel, už som videl iba úplne maličký ohník, ktorý do pár sekúnd tiež zmizol. Už zostal iba dym, plamene boli uhasené. Hasiči tam ešte stále neboli. Tí prišli ešte asi tri alebo štyri minúty na to.
Ale plamene už neboli, iba dym. Tí pobehujúci človiečikovia tie tri dvojmetrové plamene za tých približne 30 sekúnd mojej modlitby svojpomocne uhasili. Aj keď jedno auto bolo zhorené úplne, ale keby sa im to nepodarilo a museli by čakať ešte tie štyri minúty na hasičov, tak škody by mohli byť ešte väčšie.
Toto sa stalo už tak dávnejšie, ale občas si na to spomeniem. Vôbec netuším, či tie plamene tak rýchlo zmizli práve na základe mojej modlitby, aby to tým človiečikom Ježiš pomohol uhasiť. Ale takýto zážitok sa mi stal a chcel som sa oň podeliť. Táto skúsenosť ma veľmi oslovila. Skrátka modlil som sa a toto stalo. Či to bolo práve tou mojou modlitbou, to sa už asi nikdy nedozviem.
Ale zážitok vo mne zostal a občas si naň spomeniem, aj teraz, práve preto ho sem píšem. A modlil som sa síce krátko, necelú pol minútu, ale dosť intenzívne, keďže som sa vcítil do kože človeka, čo prežíva niečo, čo si ja neviem predstaviť, že by som mal niekedy zažiť. Ale uhasiť tri dvojmetrové plamene za pol minútu bez hasičov, to určite musel byť Ježišov zásah. To sa nevidí každý deň. Takže veľká chvála a sláva nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi!
Ludo
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.