Začiatkom tohto zimného semestra som mojej veriacej kamarátke medzi rečou spomenula, že mám problém, čo sa týka priestorov na učenie sa. Doma sa mi vzhľadom na okolnosti učí veľmi ťažko a tak som sa za to začala aj ja sama modliť ešte intenzívnejšie, aby som sa teda mala kde v pokoji učiť.

O niekoľko dní som išla zo školy s jednou spolužiačkou a ona sa ma spýtala, či s ňou nezájdem do vedeckej knižnice. Najprv sa mi nechcelo, ale premohla som sa. Boli sme sa tam len informovať ako je to s registráciou a ako to tam funguje, ale ani jedna sme sa zatiaľ nezaregistrovali. Keď som už bola doma, chcela som trochu dospať zameškané, ale napriek vyčerpaniu sa mi nedalo zaspať a odrazu som cítila, že mi je ľúto, že sme odišli z tej knižnice len tak bez registrácie. Cítila som, že som neurobila niečo, čo som mala a cítila som sa ako keby som sa vzdialila od Ježiša. Zavolala som tej spolužiačke, či sa tam ešte neotočíme, ale už bolo viac hodín, tak sme sa dohodli, že tam pôjdeme na ďalší deň. Zaregistrovali sme sa a keď som si čo najskôr išla požičať knihy, tak som tam počas čakania v rade uvidela plagát, že niekde v tej knižnici majú také nejaké samostatne oddelené boxy na štúdium. Cítila som, že sa mám ísť na to spýtať a tak som si ich bola hneď aj obzrieť.

Veľmi som sa tešila, lebo som už pochopila, prečo som tam mala ísť. Nikdy som o tejto možnosti nevedela a vraj to ešte ani nefunguje veľmi dlho – iba rok. Som rada, že som mohla zachytiť to, že ma tam Boh volal, aby ma požehnal a že mi dal takúto odpoveď na modlitby, v ktorých sme sa spojili . Našla som tam presne to, čo som k štúdiu potrebovala a podarilo sa mi tam aspoň cez pracovné dni urobiť kus práce .

Barbora