Na tržnici som stretla priateľku a bývalú kolegyňu a dohodli sme sa, že pôjdeme spolu na prechádzku. Šli sme krajom hory, pozrieť sa či nerastú huby. Našli sme veľa húb, ale ja som v tom hľadaní, nachádzaní a rozprávaní sa zabudla sledovať smer z ktorého sme prišli.
Keď sme už mali plný košík húb, na svoje zdesenie som zistila, že nemám ani potuchy kde je kraj hory. Keďže sme boli aj s našimi najmladšími synmi, poslala som Radka smerom kde som si myslela, že by sme z hory mohli vyjsť. My sme zostali na lesnej ceste, ktorú sme pri potulke horou našli a už istý čas po nej kráčali. Radko sa však po čase vrátil s tým, že tam je samá hora…V srdci som pocítila paniku a strach a začala sa modliť a prosiť Ducha svätého, aby mi ukázal cestu a aby nás z hory vyviedol. Zároveň som sa Ho pýtala:
,,Môj drahý Duchu Svätý, ako to urobíš? Veď nieto, čoho sa chytiť, neviem smer, nemáme ani mobilný signál, aby sme použili mapy, je už večer, nemáme čas dlho blúdiť a ja skutočne neviem kde sme?“
Radka som tiež poprosila, aby sa modlil a zároveň som začala Bohu ďakovať, že nás našiel a vždy nachádza a že aj keď ja nevidím riešenie, On ho má a nám ho dá…Rozhodli sme sa, že sa vrátime po ceste na miesto, kde sme na ňu vstúpili a popri tom sa Janka snažila použiť mapy v mobile, ale nevedeli sme, či sú informácie použiteľné. Boli tam ďalšie tri cesty idúce rôznymi smermi, medzi ktorými sme si mohli vybrať. Ani jedna z nás nemala odvahu zísť z cesty a ísť len horou. Podľa smeru, z ktorého som si pamätala, že som na cestu stúpila som ukázala na jednu z ciest. Po čase, keď sme ňou išli som mala pocit, že sa stáča zlým smerom. Znovu som poslala Radka smerom, kde sa mi zdalo, že je hora presvetlená a mohla by tam končiť. Išli teda aj s Miškom na prieskum a po čase na nás zavolali, aby sme išli za nimi.
Zaplavilo ma nesmierne šťastie,radosť a vďačnosť ,keď sme vstúpili na lúku zaliatu slnkom. Aj keď som sa ešte dlhší čas nevedela zorientovať, Radko aj Janka už vedeli, kde sme. Uvidela som vysielač a uvedomila som si, kde sme, že ani nie ďaleko od auta.
Ďakovala som Pánovi a žasla nad tým aký je úžasný. Predčil všetky moje očakávania. Ukázal mi, že to so mnou vie aj keď mne sa zdá, že nič neviem a nestojí za to strácať so mnou čas, ukázal mi aká som preňho milovaná a vzácna, že On nado mnou neláme palicu a učí ma, aby som to nerobila ani ja a vždy, všade a vo všetkom Mu dôverovala. Nuž teda ďakujem Mu a radujem sa v Ňom, v Bohu mojej spásy.
Mirka
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.