Pred istým časom som mala možnosť stráviť niekoľko dní v ústave pre mentálne a fyzicky postihnutých ľudí. Skrze jednu charitatívnu organizáciu som sa tam prihlásila ako dobrovoľníčka. Spriatelila som sa tam s jednou staršou pani – Vierkou, ktorá do tohto ústavu prišla ešte ako dieťa. Už v detstve mala problémy s chodením. Keď prišla do ústavu, nedokázala chodiť vôbec. Po nejakom čase, ako s ňou začali pracovať, sa jej podarilo začať chodiť. Neviem či nejaký čas chodila aj úplne sama, ale keď som do ústavu prišla, chodiť dokázala iba pomocou chodítka. Jednu nohu mala vykrútenú do x. Dlhodobo ju bolela a zvykla jej tŕpnuť. Kvôli bolestiam sa často budievala aj v noci. Noha bola opuchnutá a najväčší opuch bol v mieste kolenného kĺbu, ktorý ju tiež bolieval veľmi ostrou bolesťou, ktorá jej pri každom dostupe na nohu vystrelila z daného miesta.
Sedeli sme spolu na záhradnej hojdačke a celý čas sa veľmi sťažovala na bolesti v nohe a chrbtici. Tým, že študujem masérstvo, ponúkla som sa jej, že jej chrbát môžem jemne premasírovať. Kvôli tomu, že neviem aké má diagnózy som nechcela veľmi tlačiť, a tak to bola skôr masáž o hladkaní a jemnom zatláčaní na určité miesta. Počas toho, ako som ju masírovala som sa začala za ňu v duchu modliť. Zrazu som začala cítiť ako mi z hrude vyžaruje teplo. Cítila som, ako mi cez ruky ide mocná energia lásky. Ako mnou prúdi a prechádza mnou. Neviem to opísať, ale bolo to veľmi silné a intenzívne. Danú lásku som sa snažila preniesť na Vierku.
Po nejakom čase sa Vierka rozhodla, že jej treba ísť na záchod. Spolu s kamarátkou sme jej pomohli sa postaviť z lavičky. Obe sme ju museli na chodítku pridržiavať. Noha jej začala znovu tŕpnuť a veľmi ju bolela. Mala strachy zo všetkého. Z toho, ako na chodítku prejde cez mierne nerovný terén, ktorý tam bol, z toho, ako vyjde na veľmi malý kopček, z toho, ako prejde na záchod… Začala sa pred nami opúšťať a zasekávať, že ona to nezvládne. Môže byť, že využívala našu prítomnosť k tomu že sa zatvárila slabo, aby sme jej pomáhali a mala našu pozornosť a sama sa nemusela toľko snažiť. Ale môže byť, že ju noha akurát v tom čase skutočne tak veľmi bolela, že prešla na záchod veľmi ťažko. Povzbudzovali sme ju, a tak nakoniec danú trasu úspešne zvládla.
Cestou naspäť sa kamarátka na chvíľu vzdialila a ostala som s Vierkou sama. Jednu ruku som jej priložila na kríže a začala som jej spievať chvály. Začala som sa za jej kríže a nohy znovu modliť a rozprávala som jej slová: „Si silná. Máš zdravé nohy. Zvládla si to. Si šikovná.“ Zrazu som videla, ako celá spevnela. Na kopček, z ktorého vždy mala strachy teraz vyšla úplne sama len s veľmi miernou pomocou. Nohy jej tak spevneli, že začala na chodítku chodiť tak, akoby ho ani nepotrebovala. Dokázala na ňom prejsť trasu nazad úplne sama a už sa vôbec nesťažovala na bolesti v nohe. Všimla som si, že celá spevnela, a tak som ju pochválila za to, ako pekne sama začala chodiť.
Na druhý deň ráno už z diaľky na mňa kričala: „Veronika! Veronika! Ty si mi tak veľmi pomohla. Mňa tá noha v noci vôbec nebolela. Ani chrbát ma nebolel. Veľmi dobre si ma pomasírovala. Konečne som sa mohla v noci pokojne vyspať.“ Prišla som ku nej a povedala som jej: „To som moc rada, že ti je lepšie. Modlila som sa za teba a modlila som sa aj za tvoju nohu. Je to Pán Ježiš, ktorý ti pomohol a uzdravil ťa.“
Akurát v tom čase, keď som začala cítiť prívaly tepla a energie lásky, sa za mňa modlila kamarátka Lenka, ktorá bola akurát u nás doma na modlitebnej skupinke, ktorú vedie Ježiš cez Stana. Za moje pôsobenie v ústave sa modlil aj Stano. Modlil sa za mňa osobne pred mojím odchodom a neskôr ma modlitbami podporoval na diaľku s celou modlitebnou skupinkou. O modlitby som poprosila aj niekoľko ďalších veriacich kamarátov, aby ľudia v ústave mohli čo najviac zažiť Božiu moc a Božiu lásku. Aj keď nedošlo k Vierkinmu úplnému uzdraveniu, už to, že na chvíľu jej silné bolesti v nohe ustúpili je veľké víťazstvo a je to veľkým povzbudením aj pre ňu samotnú, že Pán Ježiš ju má rád a jeho cesta reálne funguje, a tak aj ona môže na ňu nastúpiť a začať ňou kráčať. Pomaly sa tak bude približovať k Ježišovi a rásť v ňom, až raz sa jej možno podarí sa vierou Ježišovi tak otvoriť, že prijme úplne uzdravenie.
Veronika (júl 2025)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.