Keď som bola malá, jeden môj blízky človek sa už vtedy veľmi zaoberal zdravou stravou. V tom čase až prehnane riešil kombinácie rôznych jedál. Často mi nedoporučoval jesť niektoré jedlá alebo kombinácie, kvôli tomu, že neboli zdravé. Často mi spomínal, že ak niektoré kombinácie zjem, bude ma bolieť brucho. Keď som mala 10 rokov, rozhodla som sa stať vegetariánkou na základe odporučenia danej osoby. Vyradila som zo svojho jedálnička veľmi prudko a bezhlavo, z jedného dňa na druhý, všetky druhy mäsa. Nejaký čas som nevedela, ako chýbajúce látky z mäsa nahradiť, kvôli tomu, že mi nechutila ani žiadna zelenina a strukoviny. Tak som dlhé obdobie jedla viac menej sladké jedlá, čo začalo spôsobovať, že môj organizmus nemal dostatok živín na svoj rast a vývoj. Začala mi klesať energia, prestala som vládať na telesnej v škole a celkovo som oveľa viac začala slabnúť. Ľudia mi od detstva hovorili, že som veľmi chudá a mala by som sa poriadne najesť, že som iba samá kosť a koža. Hovorievala mi to aj moja bývalá detská doktorka, ktorá videla, že od detstva mám problém s podvýživou. Ale nikdy dané hodnoty neboli natoľko zlé, aby sa daný problém začal hlbšie riešiť.
Chcela som tak pribrať na váhe, a tak som začala jesť viac jedla a nakladať si väčšie porcie. Nakoniec to však skončilo tak, že som mala problém sa pri jedení zastaviť. Cítila som, že môj žalúdok už je plný na prasknutie, no stále som nútila samú seba niečo jesť, lebo však potrebujem pribrať. Tým, že v tomto období som už mala problémy s depresiami a seba nenávisťou, začala som jedlom zajedať svoj vnútorný nepokoj. Vždy potom mi toho však prišlo ľúto a začala som si robiť výčitky svedomia z toho, že sa až příliš prežieram, a potom mi je z toho zle a bolí ma brucho. Kvôli tomu, že som mala z tohto všetkého už tráviace problémy, ktoré začali, keď mi bolo 12, začala som sa v trinástich rokoch zaoberať zdravou stravou. Snažila som sa upraviť si svoj jedálniček tak, aby obsahoval pre mňa dostatočné živiny. Zaradila som do jedálnička viac ovocia, zeleniny a strukovín a vyradila som z neho všetky sladkosti a sladké jedlá.
Tým, že som však mala výčitky svedomia z toho, že jem pri každom jedle, na jedlo som sa nebola schopná pozerať s láskou. Kvôli tomu tráviace problémy neustupovali, ba priam sa zhoršovali. Keď som mala 14, začala som dostávať pravidelné kŕče do brucha každý deň. Začala som tak z jedálnička vyraďovať postupne ďalšie a ďalšie produkty. Už ako trinásťročná som z jedálnička vyradila všetky mliečne a živočíšne výrobky a stala sa vegánkou. Postupne som však začala vyraďovať aj med, pečivo a chlieb, ovsené vločky, soľ… V podstate to skončilo tak, že keď som mala 15 som nejedla už skoro vôbec nič. Mala som fázy, kedy to prasklo a ja som sa začala prežierať a hneď za tým som si to vyčítala a začala som striktne obmedzovať svoje stravovanie, a to až tak, že niektoré dni som držala úplné hladovky.
Kvôli tomu, že môj organizmus nedostával potrebné živiny pre svoj rast a vývoj, pridružili sa mi ku tomu ďalšie zdravotné problémy, ako vynechávanie menštruačného cyklu, celková fyzická slabosť a únava, oslabenie imunitného systému a časté horúčky, problémy so zubami… Jesť pre mňa znamenalo niečo, do čoho som sa musela častokrát vnútorne nútiť a nevedela som sa z jedla tešiť a ďakovať zaň. Vždy pri jedení som mala výčitky svedomia, že jedlo nie je dostatočne zdravé. Dlhé obdobie som si myslela, že mám situáciu pod kontrolou, a tak som svoje problémy pred všetkými tajila a zakrývala. Dokonca ešte aj pred rodičmi. Myslela som si, že dané pôsty a očisty, ktoré robím sú pre môj organizmus zdravé a prospešné. No keď som v 15 rokoch zistila, že moje trávenie už nedokáže prijať skoro žiadnu potravu, rozhodla som sa tento problém prestať pred všetkými zakrývať a niekomu sa s ním zdôveriť. Oslovila som tak o pomoc Stana, vedúceho našej modlitebnej skupinky, ktorému som povedala nie len o problémoch s trávením, ale aj o psychických problémoch, ktoré som mala.
Stano pomáha ľuďom v moci Ježiša Krista a službe exorcizmu už vyše 23 rokov. Ježiš Kristus cez neho pomohol ľuďom, ktorým už nevedeli pomôcť lekári, psychiatri ani liečitelia. Na základe toho, že Stana poznám od dieťaťa a dôverujem mu, som sa mu rozhodla zveriť aj s týmto problémom. Začal sa za danú situáciu intenzívne modliť a počas skupiniek sa za mňa opakovane modlil modlitbu oslobodenia. Kvôli tomu, že som však bola vo veľa veciach veľmi zaseknutá a zablokovaná, aj jeho modlitby sa mi nedarilo prijať vierou hneď na prvýkrát. Každou modlitbou som sa však stále viac a viac otvárala voči Božej moci, rástla vo vzťahu s Ježišom Kristom a učila sa zo života viac radovať a hľadať v živote tie pekné momenty. Postupne sa mi darilo stále viac a viac víťaziť nad myšlienkami depresie a seba nenávisti a učiť sa milovať a prijímať samú seba takú, aká som. Po malých krôčikoch sa mi darilo prežívať prvé svedectvá o čiastočných oslobodeniach z depresie a učila som sa si dané víťazstvo udržať vierou stále dlhšie a dlhšie obdobie.
Keď som mala 16 rokov, uvedomila som si, že mám v živote problém s odpustením. Že nedokážem odpúšťať ľuďom. To bolo jednou z hlavných príčin, ktorá brzdila to, aby som dokázala prijať vierou oslobodenie v danej oblasti. A tak ma Ježiš začal učiť, ako ľuďom odpúšťať. Bol to dlhý a náročný proces. Keď sa mi však podarilo ľuďom odpustiť, začalo sa mi dariť sa aj na seba pozerať inak a vedieť prijať odpustenie aj pre samú seba. Zo začiatku sa mi podarilo odpustiť iba na určitý čas, ale vždy sa mi po čase dané spomienky natlačili do hlavy naspäť. Bolo to ako keď máte v miestnosti tmu a zažiarite tam malým svetielkom. Síce bolo malé a neosvetlilo ešte poriadne celú miestnosť, ale už pomohlo ku tomu, aby v miestnosti nebola úplná tma. Čiže čiastočne sa mi s tým odpustením už darilo, čo spôsobilo, že sa moje problémy začali výrazne lepšiť a slabnúť. Na jedlo som sa už dokázala postupne pozerať inak a pomaly sa mi začalo dariť víťaziť nad výčitkami svedomia z jedenia. A učiť sa z jedla radovať. Ale ešte to nebolo úplné víťazstvo, pretože svetla ešte nebolo toľko, aby osvětlilo poriadne celú miestnosť, kvôli čomu sa mi dané problémy zvykli opakovať a navracať. Postupne sa mi darilo púšťať stále viac a viac svetla a Kristovej lásky do svojho vnútra a nechať ju dané problémy a tmu pomaly rozpúšťať a pohlcovať.
Kvôli tráviacim problémom a silným podozrením na celiakiu som bola nútená vyhľadať lekára a ísť na gastro vyšetrenie. Nakoniec sa podozrenie na celiakiu nepotvrdilo, čo je Boží zázrak, keďže som predtým musela dodržiavať bezlepkovú diétu vyše roka kvôli silným brušným kŕčom, ktoré sa mi po vysadení lepku prestali objavovať. O tom však, ako ma Ježiš Kristus z daných kŕčov z lepku uzdravil, večer pred prvým gastro vyšetrením, píšem samostatné svedectvo, ktoré nájdete na tomto linku: https://zivyjezisvpraxi.sk/vyslobodenie-z-traviacich-problemov-nechutenstvo-krce-naduvanie/.
Pomaly sa mi podarilo nad danými výčitkami zvíťaziť úplne. Teraz vďaka Ježišovi Kristovi môžem zjesť úplne každé jedlo. Vo vegetariánstve pokračujem aj v súčasnosti, ale všetky potrebné látky z mäsa sa snažím adekvátne nahradiť strukovinami, orechmi, semiačkami a klíčkami. Všetky ostatné vyradené produkty sa mi podarilo zaradiť postupne naspäť do jedálnička. Jem toľko, koľko môj žalúdok vládze a už sa netrápim pre svoj výzor a svoju postavu. Z každého jedla sa teším a ďakujem zaň. Viem totiž, že mi bolo darované a pripravené z lásky zo surovín, ktoré Boh z lásky stvoril a nechal im vyrásť. Viem, že moja hodnota nezáleží na tom, akú mám postavu či kondičku, ale moja hodnota je v Ježišovi Kristovi. Že to najdôležitejšie nie je, ako človek vyzerá, ale čo má v srdci, to v ňom vytvára skutočnú a nenahraditeľnú hodnotu.
Veronika (apríl 2025)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.