Počas semestra sme mali 2 zápočty z anatómie, ktoré sa skladali z teoretickej a praktickej časti. Teórie bolo veľa a bola mätúca. Praktická časť – jednotlivé štruktúry – sa mi dosť plietli a pomenúvala som ich s ťažkosťami, pretože level môjho priestorového videnia a predstavivosti sa blíži nule. Oba zápočty som napísala na nižší počet bodov, ako je potrebné na absolvovanie semestra, a tak ma čakal iba jeden možný opravný termín, ktorý bol už čisto teoretický. Teórie bolo extrémne množstvo, záležalo na každej predložke, názve, ktoré boli mnohokrát veľmi podobné.
Najskôr som sa cítila ako majsterka sveta – istotne sa to stihnem naučiť, je to len pár prezentácií. Zamerala som sa na cievy a nervy, lebo tie sa v minulých zápočtoch vyskytovali najväčšmi. Samozvaná majsterka to však ani náhodou nezvládla: nestihla som prejsť väčšinu učiva a aj s tou, s ktorú som mala naučenú, som nemala 100% istotu. Veľakrát som sa zrútila a moje priateľky, počúvajúc moje revy v telefóne mi radili zhodne to isté: ODOVZDAJ TO KRISTOVI. Tak som to robila, opakovane, dookola, posledné dni pred zápočtom. Čítala som si svedectvá zo stránky Živý Ježiš v praxi, modlila sa, počúvala chvály a snažila sa z celej sily veriť Kristovi, že On sa postará presne tak, ako to urobil už mnoho ráz v minulosti. Pokorila som sa a zhodila všetko ego. Veď samotné prijatie na tú školu bolo nadprirodzené a bez Krista nemožné.
V svedectvách aj slovách od priateľov a modlitebnej rodinky sa mi často opakovali dva body (aj keď ľudia sa medzi sebou o mne nerozprávali a nemali tušenia, že sú “zladení”) :
Nepozeraj na búrku, pozeraj na Ježiša. Kým budeš mať zrak upretý na Neho, neutopíš sa. Boh koná cez vieru!
Ježiš sa stará o všetko, prečo si myslíš, že sa nepostará o teba, ktorá si vzácna pre Neho?
“A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? (Matúš, 6. kapitola, 28-30)
Vyznala som teda svoje hriechy, aj to, že som preto mohla urobiť viac, vyznala som Ježišovi aj svoj prvotný pocit nadradenosti, že všetko zvládam vlastnou silou. Dala som Mu do rúk zápočet, predmet, miestnosť, vyučujúcich, spolužiakov, ktorí píšu so mnou aj seba samú. Prehlasovala som meno Ježiša Krista nad všetkými, čo mi v súvislosti so zápočtom prišlo na myseľ a verila, že Ježiš Kristus sa k tomu prizná a oslávi. Neviazala som sa na výsledok, vedela som, či to dopadne prejdením alebo prenášaním (opakovaním) predmetu, bude to v poriadku, chcem predsa, aby sa diala Jeho vôľa, no mala som v sebe vieru, že zázrak sa udeje.
Udial.
Síce som zápočet neurobila – chýbalo mi pár bodov – ale vypísali MIMORIADNE ďalší opravný termín. Ďakujem Mu za to viac, než dokážem vyjadriť slovami.
“Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.” (Matúš, 6. kapitola, 33. verš)
Saška