Mám neskutočne veľa svedectiev a každý, kto sa má pýta ako to všetko zvládam, tak mu poviem: „Pán sa o mňa stará, neviem ako, ale vďaka Bohu.“
Našla som si brigádu, kde dostávam jedlo, na dnešnú drahú dobu je to úžasné, hlavne keď sa sama obraciam. Dnes som išla do Bratislavy na pohovor, vôbec som netušila aké sú nové pravidlá v cestovaní. Plánovala som si odchod o hodinu, nakoľko som išla domov skôr, zmestila som sa do limitu cestovného prestupného lístku 120 min. Čiže 1 cesta bola zdarma, tento fakt som si všimla, až keď som dospievala chvály Bohu, že „choď a pozri si cestovný lístok“.
Finančne som na tom ako veľa ľudí taký priemer, som PN, čiže vychádzam len tak-tak.
Zubár pýta veľa, obrúsil mi zuby a poslal ma k techničke. Tá pani mi volala, či som oboznámená, že provizórne korunky budú stáť ďalších 60 Euro navyše. Ja, že nie.
Bolo to dané od Boha, že ma na to upozornila. Inak by som musela platiť 60 Euro k tým 150 Euro, čo si vypýtal zubár. Technička vraví, bez toho Vás budú bolieť zuby, kým budú originál korunky, niekedy až o mesiac. Ale neboleli.
Ešte zubárovi, ktorý vypýtal ďalších 150 Euro, okrem drahých koruniek, vravím – poprosím bez narkózy. On povedal, že obrusovanie Vás bude bolieť. Ale bola by to už 3 narkóza behom chvíle – tak cca 20 dní.
Vôbec to nebolelo, ak tak len trochu. To sa dalo vydržať. Predstavovala som si, že ma Ježiš drží za ruku.
Chvála nášmu Pánovi, lebo sa o mňa pekne stará. Mávam predtuchy dobré alebo zlė, ktoré sa mi naplnia, ak nepočúvam Boží hlas. Zistila som, že Boží hlas treba počúvať.
Napriek dnešnej zlej skúsenosti, keď som nepočúvla Boží hlas, som si nakoniec zarobila a ešte dostala stravu. Obrátilo sa to na dobré.
Chvála nášmu Pánovi, vnímam to ako svedectvá i keď počúvam od ľudí, veď sa neudial žiaden zázrak.
Ja som vďačná za to, čo dostávam.
Amen
Miriam