Píšem svedectvo ohľadne účelu, pre ktorý sme tu, a ako vykročiť s Ježišom do neznáma.
Po tom, čo sme sa s manželom odsťahovali z Bratislavy, som ostala dlhodobo nezamestnaná. Kvôli tomu, že žijeme v lokalite, kde môj vyštudovaný odbor nie je veľmi žiadaný. Na sociálnej sieti jedna mamička dala do statusu, ktorý sa týkal mesta, kde bývame, nasledovné: „Po nástupe do práce po materskej dovolenke je dcéra často chorá. Je častejšie doma ako v škôlke. S manželom si nemôžeme dovoliť byť bez práce a preto hľadáme niekoho, kto by sa staral o našu dcéru v čase choroby.“
Mne napadla myšlienka, že by som sa jej mala ozvať. Ale ja som nemala žiadne skúsenosti s deťmi okrem našej dcéry. Deťom som sa celkovo vyhýbala. Na jednej strane myšlienka, že by som sa jej mala ozvať, a na druhej strane myšlienka: „Ty?! Však ty k deťom nemáš vzťah, nič nevieš, to nie je pre teba.“ Tak som to nechala tak. Ale nedalo mi to pokoja, v hlave mi to stále vírilo. Tak som sa večer pri zaspávaní rozhodla, že sa jej ráno ozvem, keďže som doma a mám možnosť pomôcť ľuďom, ktorí pomoc potrebujú.
Ráno som rozmýšľala, prečo sa mám ozvať s pomocou osobe, ktorú vôbec nepoznám, čo ak je v mojom okolí niekto známy , kto tú pomoc potrebuje? Napadlo mi, že na modlitebnú skupinku chodí k nám jedna mamička, ktorá má 3 deti. V tom čase boli dve deti v škôlke a starala sa doma ešte o ročnú dcérku. Bolo to dievčatko, ktoré už pár mesiacov po narodení trpelo epileptickými záchvatmi a lekári jej nevedeli pomôcť. Stano, vedúci skupinky, sa za ňu opakovane modlil a dievčatko bolo postupne z choroby úplne vyliečené a momentálne má 10 rokov a nemusí užívať žiadne lieky na epilepsiu. V nižšie uvedenom linku si môžete prečítať príbeh o jej uzdravení.
https://zivyjezisvpraxi.sk/uzdravenie-epilepsie/
Akurát bola streda, tak som si povedala, že sa jej opýtam na skupinke, keď k nám príde, či nepotrebuje pomôcť. Večer, keď som sa jej spýtala, mi povedala, že obvolávala ľudí, zháňala, nikoho nezohnala. Poďakovala, bola prekvapená, že som sa jej ozvala. Tak som tam chodila nejaký čas 3x do týždňa a mala som možnosť sa starať o ich najmladšie dieťa. Cez prázdniny mi pomáhala aj naša vtedy 9-ročná dcéra, pretože sme ich cez prázdniny mali na starosti všetkých troch. Vedela som, že tá práca bude do konca augusta, lebo od septembra už mala tá najmenšia ísť do jasličiek. Ďakovala som Ježišovi, že môžem aspoň v niektoré dni takto pomôcť. Keďže deti dnes sú všelijaké a nemusia počúvať, tak som tieto veci riešila s Ježišom a Ježiš mi pomáhal a dieťa si ma obľúbilo.
No blížil sa čas nástupu do jasličiek, tak si vravím: „Pane Bože, čo teraz?“ V jeden deň sme šli s dcérou do obchodu, kde sme stretli susedu z nášho vchodu. A okrem iného naša dcéra jej spomenula, že maminka opatruje dievčatko. A suseda sa vyjadrila, že má ročnú dcérku a hľadá niekoho, kto by ju od septembra 2017 opatroval. Mala som tú ich dcérku jeden rok 8 hodín denne. Riešila som opäť veci s Ježišom. Modlila som sa za to dieťa. Tá mamina bola potom prekvapená, keď prišla domov, že to dieťa pekne pri jedle sedí, že sa naje, vyspí. Ona bola malý spachtoško. Spala aj 3 – 3,5 hodiny poobede. Ja som ten čas využívala na rozhovor s Ježišom. Aj keď som ju uspávala, som sa modlila. Ďakovala som Ježišovi, že sa o ňu stará a upokojuje, a to dieťa to cítilo.
Po mesiaci som sa stretla s tou prvou dievčinkou na našej skupinke. Keď ma zbadala, rýchlo sa rozbehla ku mne, objala ma a silno sa držala ako kliešť dlhú dobu . Nie a nie sa ma pustiť. Tak to bola taká odmena pre mňa, že Ježiš požehnal prácu, a že som mohla takto robiť v práci s deťmi, aj keď ma zlý lákal, že na to nemám. Pretože som si predtým myslela, že k deťom nemám vôbec žiadny vzťah.
Po roku to druhé dievčatko vyrástlo, a tiež začalo chodiť do jasličiek. Spolu s jej staršou sestrou som ich chodievala ešte opatrovať počas prázdnin alebo choroby niekoľko rokov, kým nevyrástli. Pomáhala mi aj moja dcéra. Po čase sa mi ozvala tá mamička zo skupinky, že má pre mňa prácu. V niektoré dni opatrovať dvojmesačné bábätko. Ale som jej povedala, že nebudem môcť, lebo od septembra 2023 nastupujem do nového zamestnania. Po 9 rokoch od toho, čo som nebola nikde oficiálne zamestnaná. Ale o tom je už ďalšie svedectvo: https://zivyjezisvpraxi.sk/s-jezisom-do-neznama-nova-praca-2-cast/
Lídia (január 2026)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.