Ocino mal porážku a prišiel pritom o všetko, aj o rozprávanie. Chodila k nám aj logopedička, ale bola len 2 – 3x. Ocino začal vydávať zvuky, ale nevedel ešte tvoriť slová. Trochu sa mu zlepšil aj zrak. Ako tréning nám doporučili, aby začal čítať knihy s veľkými písmenami. Knihy s veľkými písmenami sme mali len rozprávky.
Tak sa ich snažil čítať, ale nevedel tvoriť žiadne súvislé slová, ktoré by sme rozumeli. Dočítal jednu knihu a chcela som mu dať ďalšiu. Ale bola som vyčerpaná a unavená, nechcelo sa mi ísť hľadať do našej knižnice ďalšiu knihu s veľkými písmenami. V obývačke, kde ležal, bola položená detská Biblia, ktorá mala tiež veľké písmená. Povedala som si, že veď to je jedno či rozprávky alebo detská Biblia. Tak som mu dala tú Bibliu.
Ja som dovtedy neverila, akú moc má Božie slovo! Teraz už verím na 100%! Ako začal čítať, tak pri druhej alebo tretej vete, začal normálne súvisle čítať slová a súvisle rozprávať.
My s maminou sme boli ticho a len sme pozerali na neho, slzy nám tiekli.
Tá obrovská Božia moc sa ukázala!
Keby som nebola pritom osobne, možno by som ani neverila.
S.