Premietala som si v hlave celý svoj život, odkedy ho skutočne vnímam. Ježiš ma zachránil už ako 4 ročnú, keď sa moja mama o mňa a moju sestru nestarala. Keď som mala 6 rokov, otec sa znova oženil. Pre mňa to bolo veľmi ťažké a temné obdobie. Nevlastná mama pila a nemala ma rada. Trvalo to do mojich 17tich rokov. Keď som mala 17, znásilnil ma jeden muž. V 15tich a v 16tich rokoch som sa dvakrát pokúsila o samovraždu. V 19tich som sa vydala proti vlastnej vôli. Muž nebol zlý, miloval ma, ale ja jeho nie. Trápilo ma to, vedela som, že mu nedokážem byť dobrou ženou a nedokážem mu dať to, čo si zaslúži. Podala som žiadosť o rozvod. Zostali z nás kamaráti a som za neho vďačná aj za náš vzťah, ktorý mal aj pekné časy a máme spolu 3 synov.
Každý z troch pôrodov bol iný. O prvom som písala v svedectve. Pri druhom šlo synovi o život. Pri treťom sa zopakovala scéna ako z prvého, iba s tým rozdielom, že som sa nedala uspať. Primár mal pravdu. Porodiť placentu je niekoľkonásobne bolestivejšie ako samotný pôrod. Pri posledných dvoch už o tomto boli lekári informovaní a pripravení.
Keď som bola v najhorších chvíľach, na konci svojich síl, volala som na Boha, aby ma vzal k sebe. Že chcem byť s Ním. Teraz chápem a rozumiem mojej prosbe k Bohu. Áno, Ježiš si ma vzal k sebe, resp. prišiel do môjho života, keď som sa na Neho obrátila. Stará sa nie len o mňa, ale o všetkých, ktorí sú v mojom živote a v okolí. Cítim Ježišovu prítomnosť zo dňa na deň viac a viac. A viem, prečo mi Ježiš našiel súčasnú prácu. Nejde len o to, že mám čas na modlitby. Získala som aj pokoj, aby som sa vedela sýtiť dobiť Božou láskou. A už vôbec nerozmýšľam nad tým ako budem o Ňom svedčiť a ako a čo povedať. Pretože všetko vedie Ježiš a keď treba, zasiahne a dá mi tie správne slová.
Zlatica