Som katolícka. Prešla som všetkými predpísanými obradmi. Ale vieru vám nik nepredpíše.. Bolo to skôr zo zvyku, určite to mnohí poznáte. Ježiš v mojom živote nemal miesto a Biblia bola len jedna z nezaujímavých kníh. V puberte som ako väčšina mladých tej doby mala k tomu averziu. Načo?? V živote človeka však príde čas zmien, je však len na nás ako ho prijmeme, vlastne je to hlas Ducha Svätého – či ho počúvneme. Vydala som sa, prišli deti, ale Jeho som stále nepoznala. Chodili sme občas do kostola, zo zvyku a preto, že to rodičia chceli. Čo sa čítalo som nepočúvala, ani nerozumela.. Zlom nastal po mojej 30ke, keď som začala chodiť do Diecézneho centra medzi veriacich. Videla som mladé rodiny s deťmi, z ktorých žiarila láska a porozumenie. Ja som takýto vzťah žiaľ nemala.. Zatúžila som vedieť, čo je vlastne v Biblii. Odkiaľ je tá láska a pokoj… A tak som sa dostala aj do Stankovej skupinky. Vďačím mu za trpezlivosť pri vysvetľovani, za spoznanie Ježiša a oživenie mojej viery. Tým, že ju vo mne vzbudil, samozrejme v mojej rodine nastali veľké zmeny – vplyvom zlého – muž videl za všetkým niečo iné…a tak sa moje manželstvo rozpadlo, lebo som nebola ochotná vzdať sa Ježiša, hoci na skupinky som bola prinútená prestať chodiť. Po rozvode ma obvinil on aj moja mama zo sektárstva, vyhodila ma s deťmi z domu a chceli ma dať na psychiatriu.. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Pomohli mi okrem iného aj veriaci z dediny – aj ľudia na skupinkách… Dnes som vyrovnaná so všetkým. Mám dobrého muža, u ktoreho bývam s deťmi a každý večer si čítame pár veršov z Biblie, je to samozrejmosť. A keď sa o čítaní rozprávame, dcéra minule povedala: Mami ty môžeš byť aj farárom 🙂
Ježiš je súčasťou nášho života tak ako vzduch ktorý dychame. Tak ako mi raz povedal známy -spolu s Pánom sme 10 – On je 1,ja som nula..
Slávka