Ako by ste spoznali dom modlitby? Možno aj podľa krásne rozkvitnutých kvetov v ňom. Stala sa u nás jedna zvláštnosť, ktorá mi pripomenula tú istú situáciu z pred pár rokov, ešte z čias, keď som študovala v inom meste a bývala v podnájme. Vtedy sa stala taká vec, že nám Boh zoslal v neskutočne pravý čas dom na prenájom. Nie byt, ani izbu, ale celý dom aj so záhradou. Bol tak veľký, že sme ho nazvali Hacienda.
Ešte v tom týždni,ako sme dostali ponuku sa doň nasťahovať, sme ani netušili, že náš pôvodný nájomca nám o týždeň neskôr oznámi, že byt, v ktorom bývame už viac nechce prenajímať pretože ho potrebuje pre svojich synov. No výborne, povedali sme si aj so spolužiačkou, je rozhodnuté ideme na Haciendu. Spolu s Božou pomocou, ktorý nám poslal do cesty tých pravých ľudí sme sa neskutočne rýchlo nasťahovali. Aj vďaka tým pravým ľuďom nám ten dom bol ponúknutý. Proste neskutočne načasovanie. Pohan by povedal vy máte, ale z pekla šťastie alebo to je ale neskutočná náhoda. No my vieme, že to nebolo nič iné, ako Božie vedenie a šťastie z neba. Ešte pripomeniem, že náš nájom nám ešte aj znížili o 20eur na osobu, čo bolo menej ako sme mali predtým. Nájomca nám dal za úlohu, nájsť si spolubývajúce, tak sme dokonca mohli pomôcť kamarátkam a zútulniť veličiznú Haciendu. Z toho vznišla aj jedna ukážková kresťanka, ktorá do vtedy žila, ako sa hovorí padlým životom. Ale to už je na iné svedectvo, pretože dnes žije neskutočne v Kristovi. Pár jej svedectiev si môžete prečítať aj priamo na tejto stránke.
No ale vráťme sa k mojej téme-rozkvitnuté kvety. Na Haciende bola jedna miestnosť-spoločenská miestnosť a tam boli všetky kvety z domu pretože 2 steny boli úplne presklené. Kvietky boli izbové a bolo tam zopár orchideí. Tam sme sa pravidelne modlievali, čítali písmo, sledovali živé prenosy z cirkví, počúvali kresťanskú skupinku cez skype. No bolo to pestré. Modlili sme sa aj ráno. Majiteľ domu sa ako každý mesiac zastavil po peniaze za nájom. A vraví ,,už dlhšie sledujem ako vám tu krásne kvitnú kvety, nám takto nikdy nekvitli, manželka mi neuverí, keď jej to poviem. “ My sme sa len pousmiali. Potom si spolubývajúca spomenula na jedno svedectvo, ako si gazdinka okopávala záhradku tak isto ako jej suseda, a spievala si pri tom chvály Bohu alebo sa modlila. A výsledok bol taký, že mala oveľa krajšiu úrodu ako jej susedka. A tá len krútila hlavou a nechápala, že aký rozdiel v úrode a delí ich len plot. Tak sme sa smiali, že to tie naše kvety sú v takej dobrej kondícii vďaka úprimnej modlitbe. A ďakovali sme Ježišovi.
To isté sa stalo u nás doma. Presťahovali sme sa po rekonštrukcii do izieb, kde pred tým bývali starí rodičia. Kúpila som jeden kvet na okno viac sa ani nehodí. Nedopadá tu veľa svetla iba doobedu. Mama vraví: ,,to ti v živote nevykvitne. Babe tu nikdy nič nevykvitlo, kvety sa jej nedržali. A po pár dňoch, čuduj sa svete vykvitla krásna amarylka ja ju volám ľalia. A to je január. Kvet som kúpila na Vianoce. Mama, nechápala. Vtedy sa mi v mysli všetko pripomenulo a hovorím jej ,,to je pre to, že sa tu modlíme“ A mama na to, že to som teraz veľkú pravdu povedala. A chválili sme a ďakovali Ježišovi, že je s nami.
Barborika