V nedeľu som vstala s tým, že som sa nevedela začať modliť. Stále som to odkladala a nič som nerobila, len sedela a čakala, kedy sa moja myseľ stíši. Rannú modlitbu som zo začiatku nevedela prežívať.
Ježiš mi ukázal, aby som nevyhodnocovala aká je modlitba, ale aby som jednoducho bola s Ním. A tak som si uvedomovala duchovné pravdy a to, že som duchovná bytosť a môj domov je v nebesiach. (Jób 27:3; Jób 33:4; Jób 34: 14-15; Kazateľ 12:7; 1 Korinťanom 3:16; Rimanom 8:9; 1Korinťanom 15:44; Filipanom 3:20). Uvedomila som si, že sa nemusím trápiť pozemskými vecami (Matúšovo evanjelium 6:25-34).
Po modlitbe som zistila, že jedna kamarátka sa chce porozprávať. Keďže som už predtým vedela, že sa asi bude jednať o niečo duchovné, mala som taký strach, že ako jej budem odpovedať, keďže už predtým sme sa o tom bavili. Povedala som si, že kým sa stretneme, nebudem riešiť svetské veci. Najprv som chcela upratovať a učiť sa.
Ale rozhodla som sa, že budem naplno s Ježišom, aby som kamarátke mohla odovzdať to, čo od Ježisa príjmem ako Jeho učenník.
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Matúšovo evanjelium 5:16)
Akurát vtedy sme si písali aj s Vlaďou z našej modlitebnej skupinky, čo mi veľmi pomohlo upriamiť myseľ na Ježiša a zamerať sa na duchovné veci. Keď som sa pred stretnutím modlila, odovzdala som Bohu strach z toho, že čo budem hovoriť.
Počas modlitby som cítila Božiu prítomnosť. Potom som prežívala taký pokoj a sústredila som sa na Božie veci. Ježiš mi počas modlitby povedal, že si mám pribaliť aj Bibliu. Najprv som nevedela prečo, ale zobrala som si ju a čítala som ju v autobuse. Bola užitočná aj pri stretnutí.
Keď sme sa s kamarátkou stretli, už som vôbec nemala strach. Riadila som sa veršom z Biblie: „nestarajte sa, čo a ako máte hovoriť. Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte povedať. Veď to nebudete hovoriť vy, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ (Matúšovo evanjelium 10:19-20). A tak som ďakovala Ježišovi, že je v tom so mnou.
Zrazu počas toho ako sme sa s kamarátkou rozprávali, mi povedala, že toto, čo som teraz povedala, hovoril cezo mňa Boh. Pretože už predtým tieto odpovede dostala od Boha. A teraz jej ich Boh znova potvrdil cezo mňa. Bola som prekvapená a ďakovala som Bohu, že si ma takto použil, aby som kamarátke pomohla.
Zrazu počas toho ako sme sa s kamarátkou rozprávali, mi povedala, že toto, čo som teraz povedala, hovoril cezo mňa Boh. Pretože už predtým tieto odpovede dostala od Boha. A teraz jej ich Boh znova potvrdil cezo mňa. Bola som prekvapená a ďakovala som Bohu, že si ma takto použil, aby som kamarátke pomohla.
Keď som prišla domov, vôbec som necítila hlad, aj keď som ešte nejedla a boli už 3 hodiny poobede. Zažila som presne to, čo sa píše v Biblii: „človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove Božom“ (Lukášovo evanjelium 4:4).
Naďalej som cítila Boží pokoj a prežívala som, že som duchovná bytosť a môj domov je v nebesiach. Proste nedá sa to opísať. Potom som sa učila a cítila som pritom Ježišovu podporu.
Naďalej som cítila Boží pokoj a prežívala som, že som duchovná bytosť a môj domov je v nebesiach. Proste nedá sa to opísať. Potom som sa učila a cítila som pritom Ježišovu podporu.
Ježiš ma naučil: Neboj sa ísť do nových situácii a nestrachuj sa čo kedy kde budeš hovoriť, lebo Boh bude s tebou a pomôže ti kamkoľvek pôjdeš.
Veronika