Moja terajšia práca je dar od Boha, aj keď je oveľa náročnejšia ako som si predstavovala. Prakticky to vyzerá tak, že sa dennodenne radím s Ježišom Kristom a spolu s ním riešim všetky situácie. Boh sa doslova prejavuje v mojich slabostiach podľa veršu: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“.

Z práce ma poslali do zahraničia na niekoľko mesiacov. Cítila som sa ako keď Izraelci vyšli z Egypta a mali prejsť cez púšť do zasľúbenej zeme. Nikto z nich nevedel, kadiaľ ich Boh bude viesť a čomu všetkému budú čeliť.

Neviem dobre anglicky a už vôbec nie na takej úrovni, aby som mohla riešiť pracovné záležitosti s nadriadenými. Okrem angličtiny som sa obávala aj toho, s kým budem bývať, ako rýchlo sa vo veľkomeste zorientujem, ako sa v práci naučím nové postupy, ako sa naučím pracovať na prístrojoch, ako mi budú pomáhať kolegovia a pod. V podstate som vôbec nevedela, čo môžem očakávať, len som vedela, že všetci a všetko bude pre mňa cudzie.

Už niekoľko mesiacov dopredu som sa modlila za túto stáž, pretože som mala naozaj veľké obavy. Vôbec som nevedela do čoho idem a naozaj som bola veľmi nervózna. Jediný, na koho som sa mohla spoľahnúť je Boh, ktorý túto cestu pre mňa pripravil. To jediné ma držalo nad vodou. Vnútorne som cítila, že je Boh so mnou a že sa nemám čoho báť. Keď som však rozmýšľala nad tým, čo všetko tam musím vybaviť a zariadiť, aké výsledky mám priniesť, s kým každým sa musím v zahraničí skontaktovať….. bolo toho naozaj veľa. Pripravovala som sa na cestu do neznáma.

Prosila som priateľov aby sa za mňa modlili. Modlili sme sa, aby som bola citlivá na Božie vedenie, aby som počula Boží hlas, keďže On bol môj jediný radca a priateľ v cudzom svete. Modlila som sa, aby boli všetky okolnosti nastavené „v môj prospech“. Prosila som Boha o múdrosť a dar reči, keďže sa všetko malo odohrávať v angličtine a všetky postupy v práci boli pre mňa nové. Veci, ktoré neovládam ani v slovenčine som sa mala naučiť v anglickom jazyku. V neposlednom rade išlo aj o to, aby som v zahraničí spravila dobré meno mojej domovskej inštitúcii a z tohto som mala asi najväčší stres.

Už od prvého dňa v zahraničí ma Duch svätý viedol tou správnou cestou. A to myslím obrazne aj doslovne. Hneď prvý deň som zariaďovala veci na úradoch v neznámom veľkom meste, potrebovala som sa ubytovať a ísť do práce. Keďže som v danom meste nikdy predtým nebola, celý čas som sa v duchu modlila a pýtala som sa Ježiša Krista, ktorým smerom mám vystúpiť z metra, na ktorú električku mám nastúpiť, kadiaľ mám ísť do práce, kde mám zvoniť, koho na ulici sa mám pýtať…..jednoducho všetko.

Keď som sa šla ubytovať, napadlo mi, že by som na začiatok mohla bývať s niekým zo Slovenska, aby som sa ľahšie zorientovala a aby sa veci trochu zjednodušili.

Bolo to dokonalé!!!!

Boh je úžasný!! Všetko pre mňa pripravil, všetky situácie boli nastavené tak, ako mali byť.

Až po mesiaci som si uvedomila, čo všetko Boh pre mňa zariadil. Mala som všetko, čo som potrebovala. Hneď prvá spolubývajúca , ktorú som stretla bola zo Slovenka, dosť mi to pomohlo vo veľkom neznámom meste. Po dvoch týždňoch sa odsťahovala a ďalšie spolubývajúce boli tak ako ona, veriace. Veľmi ma to povzbudzovalo vo viere. Neďaleko od nás, päť minút pešo, bola cirkev, do ktorej som začala chodiť a cítila som sa tam ako doma.

V práci som až nečakane dobre vychádzala so všetkými kolegami, od nadriadených až po pani, ktorá upratovala. Presne od času, kedy som nastúpila do práce, začal zahraničný kolega svoje doplnkové štúdium na miestnej univerzite, takže som mala viac času na prácu, kým tam nebol. Museli sme sa totiž striedať. Stále sme sa dohodli, kto kedy bude robiť na stroji.

Presne od času keď som prišla na pracovisko, nastúpili do tej istej práce aj dve nové kolegyne, s ktorými som sa veľmi spriatelila. Jedna pracovala len pondelky, druhá vždy od utorka do piatku. Bolo to jednoducho dokonalé. Boh všetko zariadil.

Pri práci na zložitom stroji ma celý čas viedol Ježiš, všetko som robila cez „šiesty zmysel“, keďže som o stroji nič nevedela. Pracovala som na ňom úplne sama s tým, že aj v miestnosti som bola sama.

Výpočty , štatistiku a celkové výsledky som musela vyhodnocovať spôsobom, akým som to nikdy predtým nerobila. Dané výsledky to vyžadovali, ale pre mňa to všetko bolo nové. Keďže som matiku nikdy nevedela, aj tieto veci som riešila cez modlitby.

„ . . . ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil“.

Bolo to všetko až neuveriteľné.

Posledná spolubývajúca, ktorá sa k nám nasťahovala, bola z USA. Bolo to na konci mojej stáže, keď som písala záverečné správy z pobytu v angličtine. Pomohla mi s gramatikou. Všetko bolo dokonale načasované!

Na konci pred mojim odchodom mi zahraničný kolegovia ďakovali, že som prišla. Ale neboli to len formálne zdvorilostné frázy. Až pri mojom odchode som sa dozvedela, že tým, že som prišla, vyriešili sa technické problémy v súvislosti so strojom, na ktorom som pracovala. Povedali mi, že za dva týždne som spravila prácu, ktorá im tam stála pol roka. Niektorí kolegovia ani neverili, že som na stroji robila prvý krát, pretože mi to išlo až veľmi dobre. Môj šéf mi dal hodnotenie na plný počet bodov! Vedúci oddelenia mi povedal, že sa môžem kedykoľvek vrátiť, stačí sa len ozvať. Dokonca mi ponúkli pracovné miesto!

Pritom vôbec nejde o moju šikovnosť! Modlila som sa 24/7 a na každý krok, ktorý som spravila som sa pýtala Ježiša. Je to až neuveriteľné, ako sa Boh o nás stará a pritom len stačí udržiavať s ním kontakt.

„A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať“.

-V-