Dlho som zápasila s poruchami príjmu potravy. Keď mavám stres, tak sa mi vracajú moje stravovacie problémy (zväčša je to kvôli tomu, že jem menej alebo naopak viac) a samozrejme nasledujú moje opletačky s tým, ako vyzerá moje telo, je to previazané.
A zas to prišlo, lebo v tejto oblasti som pomerne ľahkým terčom pre satana a som stále prilíš telesná, omnoho viac, ako by som ako spasená mala byť, čo častokrát vyznávam na modlitbe.
Rozplakala som sa pri modlitbe, odovzdala som to a povedala Bohu, že Mu to dávam celé, aj svoju záľubu v športe, lebo mi je modlou… odovzdala som to a poprosila som Ho o odpustenie.
Keďže som sa nevládala učiť ani sústrediť sa, išla som si dať sprchu a počúvala som chvály, aj som sa znovu rozplakala…a keď som vyšla z kúpeľne, zabalená v uteráku a vošla som do izby sa obliecť do pyžama, tak som sa pozrela do zrkadla a zrazu som svoje telo videla inak. Akoby mi Boh dal svoju optiku a doslova som vyzerala v odraze inak.
Neviem to pomenovať ľudskými slovami, ale je to pre mňa osobné svedectvo, že “cesta von” existuje a kompletné uzdravenie príde, pretože je skrz Krista možné.
Sláva Bohu!