Posielam vám svedectvo, ktoré som zažila pred 24 rokmi.
Keď som bola tehotná s prvým synom, moje tehotenstvo bolo maximálne bezproblémové. Cítila som sa úžasne, bola som stále veselá a šťastná. Vôbec si nepamätám, že by som myslela na to, že by sa mohlo niečo stať bábätku alebo mne. Keď som chodila na kontrolné sono, lekár mi vravel, že mám detskú panvu a ak bude mať dieťa 3 a viac kíl, budem mať ťažký pôrod. Nevenovala som tomu žiadnu pozornosť iba som sa tešila na bábätko.
Prišiel deň D. Ten istý lekár mal práve službu, a keďže som bola prvorodicka, tak mi povedal, že to trochu urýchli, aby som to mala čím skôr za sebou. Prepichol mi plodovú vodu a čakalo sa, kedy to príde. Stále som bola kľudná. Asi preto, že som nevedela, čo ma vôbec čaká. Keď už prišiel čas na pôrod, prišiel lekára vystriedať primár. Bol veľmi milý a aj sestričky boli veľmi príjemné.
Potom sa nejak začalo pri mne zbiehať príliš veľa lekárov a sestier. Stále som na nič z toho, čo sa okolo mňa deje nereagovala. Keď primár videl, že som už veľmi vyčerpaná a malého bez pomoci nevytlačím, tak povedal sestričke, aby mi pomohla. Vtedy mi len hlavou preblesla myšlienka. Čo bude rodiť namiesto mňa? Pristúpila ku mne sestrička, taká riadna erdeg baba. Len som oči na ňu vypleštila, že čo ide so mnou robiť?! Pekne sa usmiala a povedala mi, čo mám robiť. Že mi pomôže. Mám sa nadýchnuť a keď príde kontrakcia, ona mi zatlačí na brucho, aby som bábätko vytlačila. Urobila som tak, ako povedala. Bola som jej za to veľmi vďačná. Potom primár pri mne sedel a čakal, kedy vyjde placenta. 5 minút nič,15 minút nič, 20 minút a zasa nič. Primár mi oznámil, že ma musia uspať a placentu odstrániť. Najskôr som sa nechcela dať uspať, ale primár mi povedal, že je to väčšia bolesť ako samotný pôrod. Tak ma uspali a placentu vybrali.
Syn sa narodil večer o 21.05. Ja som sa zobudila po zákroku o 3 ráno. Obe ruky napichané, v jednej transfúzia a v druhej infúzia. Pristúpila ku mne sestrička a vraví mi: „Pani Štefanová (vtedy som sa tak volala) nahnali ste nám strach.“ A ja prečo? „Skoro ste nám vykrvacali a nemohli sme vás prebrať z narkózy.“ Vtedy som jej povedala, že mi tam bolo dobre. Že ak by som sa neprebrala, tak sa nenahnevám.
Nepamätám si, že ma preberali. To asi málokto. Ja viem len to, že som niekde bola a bola predo mnou postava. Videla som ju ako svojho dedka. Tá postava bola prenádherná. Povedala mi, že môj čas ešte neprišiel a mám sa vrátiť späť. Mám tu dôležité poslanie. Tak som sa vrátila späť. A som rada, že som tu. Život je naozaj veľmi nádherný, ak sa odovzdáte Ježišovi. Aj keď mne to nejakých pár rokov trvalo, kým som pochopila ako sa učiť a rásť vo viere v Ježiša. A učím sa to každý deň. Som za to veľmi vďačná.
Viem, že Ježiš zasiahol a vrátil ma späť do života. Ježiš je život a láska.
Zlatica