Ešte nejako v začiatkoch, ako som začala chodiť na kresťanské skupinky, sa stalo, že naše morča našlo a zožralo kus igelitu. Na druhý deň zostalo dosť mimo. Vôbec nejedlo, nechcelo sa ani poriadne hýbať, no nevyzeralo to s ním dobre. Naši doma už samozrejme nad ním lamentovali, že: „Ktovie, či sa ešte pozbiera…“ a podobné pesimistické reči.

Tak som si ho vzala k sebe a dala „pokec“ s Ježišom. Spomenula som si na Starý Zákon, z ktorého som si pamätala, ako bolo človeku – Adamovi od Boha zverené panovať aj nad zvieratami (starať sa o ne) a modlila som sa asi tak: „Pane, veď ty si dal, aby sme panovali nad zvieratami…“ a uverila som, že Ježiš má moc uzdraviť aj to zviera.

Dala som ho naspäť do klietky a to morča sa hneď vtedy začalo hýbať o dosť než predtým, začalo trochu jesť a večer, keď som sa vrátila domov, tak už bolo úplne fit . Bola som šťastná a chválila som Ježiša. Po tomto incidente s igelitom sa ešte dožilo zhruba dvojnásobok svojho veku a dokopy žilo sedem alebo osem rokov. Pár dní mi to ešte nedalo, tak som sa spýtala kamarátky Peti, či je veľký problém ak morča zožerie igelit. Povedala mi, že to závisí od množstva, ktoré zožerie, ale že to môže aj upchať črevo.

Ešte moja staršia sestra sa ma na druhý deň začala vypytovať, čo som mu urobila, keď sa tak pozbieralo a že či som ho nejako pomasírovala. Keď som doma odpovedala, že som sa zaň iba modlila, tak si všetci mysleli, že vtipkujem a rehotali sa. Ale bola to pravda :).