Rada by som napísala pár riadkov, ako nám Boh celý týždeň pomáhal a viedol nás tak, že sme to zvládli aj bez auta. Lebo kľúče od auta som zabudla v dome, kde sme bývali predtým, 300 km od nás. Nebolo to ľahké, aj som stresovala, ale s Božou pomocou sa to podarilo zvládnuť. Cesta do práce 9 km trvá 10 – 15 min autom a v stredu s dcérkou na gitaru 17 km, 25 minút. Autobus chodí len zriedka a keď chodím z práce, už nič nejde.
V pondelok sme išli vlakom dookola cez mesto. Z cesty, ktorá by trvala len 10 minút, to bola 1 hod a 45 minút, pretože tak sú nastavené spoje. Prišli sme domov až večer, ale bola som veľmi vďačná, lebo ani lístok na vlak som nevedela kúpiť cez internet. Nemám aplikáciu v mobile a na menších železničných staniciach sa lístky nedajú kúpiť. Ani by nebol veľmi čas na kúpu lístka, no zavolala som synovi, ktorý býva v inom meste, aby nám kúpil lístky online a preposlal. Vďaka Bohu sa to podarilo, lebo aj s tým boli najprv problémy. Mali sme vystúpiť v Senici, ale vlak zastal tak, že vôbec nebolo vidieť na akej stanici sme. Nakoniec sa nám podarilo vystúpiť tam, kde sme mali. Boh sa o nás postaral s bola nám ponúknutá pomoc. Jeden manželský pár nám ochotne ponúkol, že nás odvezie z vlakovej stanice na autobusovú stanicu. To som bola veľmi vďačná, pretože je to vzdialenosť až 3 km. Žehnala som im. Potom sme si boli kúpiť jedlo v Lidli a šli sme na autobus o 17:40 a o 18:00 sme došli domov.
V utorok sme skončili skôr, tak som sa rozhodla, že sa prejdeme a pôjdeme pešo, veď s Božou pomocou to zájdeme. Prešli sme za dedinu a šli sme popri mlyne, kde zastalo auto, lebo zbadala nás pani s dcérkou, ktorú mám v školskom klube. Išli do mesta na tanečnú a na koniec nás odviezli až do dedinky, kde bývame. V stredu sme mali ísť na gitaru, to sa tiež sa podarilo pekne. Išli sme vlakom, lístok nám kúpila dcérka cez internet, keď som ju poprosila. Lebo na stanici, kde sme mali nastúpiť, sa nedajú kúpiť lístky. Na gitaru sme došli načas a odtiaľ sme mali pekne autobus, síce do mesta, ale tam to Pán Boh úžasne zariadil.
Z autobusovej stanice nás poslali preč, že už ju zatvárajú, no napadlo mi v ďaka Bohu, zavolať Zlatke z našej modlitebnej skupinky. Mohla som ísť za ňou do obchodíku, kde predáva zdravé potraviny. Že síce už bude končiť, ale stihla som aj nakúpiť zdravé potraviny. Potom nás veľmi ochotne a s láskou odviezla domov. A ešte má aj potešila a povzbudila, keď videla ako sme postúpili s opravou dvoch miestností v dome a tešila sa ako nám to ide s Božou pomocou.
Vo štvrtok a piatok nás doviezli domov rodičia jedného dievčatka zo školského klubu, ktorí bývajú vo vedľajšej dedinke od nás, za čo som veľmi vďačná, že Pán Boh sa o nás postaral a posielal nám ochotných ľudí.
Žehnám všetkým, čo sa podieľali a pomohli nám v našom rozpoložení, hoc som to ja domrvila, že som zabudla kľúče. Veľmi túžim vyzdvihnúť, ako sa Boh môže postarať, keď sa na Neho spoliehame a vkladáme sa do Jeho rúk. Za to mu patrí veľká chvála a vďaka.
Všetkým z celého srdiečka prajem hojnosť Božieho požehnania.
Katka Tabita (9.11.2025)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.