Táto skúsenosť je o tom, ako sa mi podarilo utiecť pred možnou salmonelózou. Pracujem už 3 mesiace v novom zamestnaní. Od začiatku tam však nie som spokojný so stravovaním. Ťažký výber z ponuky jedál, väčšinu názvov jedál z ponuky ani nepoznám, nikdy v živote som o niečom takom nepočul, ani neviem, čo to je. Skoro vždy samé divoké, exotické jedlá a málokedy niečo štandardné, typické, bežné. Varenie tiež nič moc, vždy je tam všetko štipľavé, presolené alebo čokoľvek iné. Ale celú tú dobu som napriek tomu chodil tam.

Až raz, jedného dňa, ma opäť neoslovilo nič z denného menu, nevedel som, čo by som si vybral, a tak som dostal také vnuknutie, takú myšlienku, že čo keby som skúsil zájsť na obed niekam inam. Bolo to Božie vedenie, od začiatku som mal pocit, že to ma Ježiš vedie, aby som nešiel tam, ale aby som šiel niekam inam. No a tak som aj išiel. V ten deň som ale ešte nevedel, čo týmto pre mňa Ježiš urobil. Ani by to človeka nenapadlo. Zdalo by sa, že na rozhodnutí ísť sa najesť inam, než bežne chodím, nie je nič zvláštne, nič výnimočné.

To, čo sa vlastne v ten deň stalo a pred čím ma vlastne Ježiš ochránil, som sa dozvedel až na druhý deň. Toto bolo posledný deň pred mojou dovolenkou, na druhý deň som už mal dovolenku a hneď ráno mi volala moja koordinátorka, aby sa ma opýtala, ako mi je, či som v poriadku, lebo im takmer všetkým bolo veľmi zle, mali hnačky, zvracali. Bolo teda pravdepodobné, že asi z obedu z predchádzajúceho dňa u nás. Už vtedy som ďakoval Ježišovi, že ma osvietil a že mi dal to vnuknutie ísť sa najesť inam. A oveľa viac som mu ďakoval potom, keď som sa postupne v priebehu dňa dozvedel, že jedna moja kolegyňa leží na infekčnom a potom, že napokon vyše 50 ľudí v ten deň neprišlo kvôli tomuto do práce a 3 ležia na infekčnom s podozrením na salmonelózu.

Preto vzdávam obrovskú chválu a vďaku Ježišovi za to, že mi takto pomohol. Vďaka tomu môžem teraz písať túto skúsenosť. Nebyť toho, v tom lepšom prípade by som sa možno doma trápil s hnačkami a zvracaním, v tom horšom prípade by som ležal na infekčnom. Určite to bolo Božie vedenie, nikdy predtým som sa napriek nespokojnosti nebol najesť inde, až teraz som sa tak rozhodol, po troch mesiacoch, v posledný deň pred mojou dovolenkou. Ježišovi z celého srdca jedno veľké, obrovské ĎAKUJEM.

Ludovít