Keď som asi tak pred dvoma mesiacmi cestovala vlakom, stretli sme sa v kupé ja, dve staršie panie a mladý muž.

Pôvodne som chcela cestou čítať knihu od Pete-a Greiga – Zašpinená sláva. Je to kniha, v ktorej autor popisuje výsledky modlitieb a skutočné príbehy ľudí, ktorí chodia evanjelizovať, hlásať Božie Slovo na rôzne nelákavé miesta, medzi ľudí, ktorí sú odvrhnutí spoločnosťou. A to všetko zastrešujú neprestajnými modlitbami 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

V kupé však hneď začal rozhovor, a tak som čítanie odložila. Začalo sa rozprávať o zdravom životnom štýle, o strave atď. Potom prešiel rozhovor aj na duchovnejšie témy. V duchu som sa modlila k Ježišovi, že ak mám niečo povedať, nech to poviem. Krátko po tom pani od vedľa do mňa drgla a zapojila ma do rozhovoru, že čo si o tom myslím ja, že čo im poviem. Tak som im povedala, že ja sa venujem kresťanstvu a začali sme sa rozprávať. Už som mala vystupovať, keď ma napadlo, že si na toho muža vypýtam e-mail, aby som mu poslala Odkrytie evanjelia. Podľa toho, čo sme sa rozprávali, som vedela, že by sa mu to mohlo páčiť. Odvážila som sa a e-mail som dostala.

Keď som vystúpila z vlaku, cítila som sa ako na obláčiku, tak radostne. Vedela som, že som urobila dobrú vec. Na najbližšej príjemnej lavičke som si opäť otvorila knihu. Náhodne. Bol v nej akurát príbeh, ktorý mi svojou povahou veľmi pripomínal túto situáciu. Radosť bola ešte väčšia.

E-mail s Odkrytím evanjelia som mu odoslala. Po nejakom čase sa mi ozval a poďakoval sa, že mu to dobre padlo.

PS: A to som sa v ten deň vôbec necítila na to, že niekomu budem hovoriť o viere, nie to ešte pýtať si kontakt.

Barbora