Trápil ma niekoľkotýždňový neutíchajúci kašeľ. Obťažovalo to mňa, moju rodinu aj kolegov v práci. Snažila som sa to riešiť vitamínmi, čajmi, rôznymi kvapkami na kašeľ. Nechcela som ísť zase k doktorke, lebo kašeľ sa mi pravidelne vracal a ja som už takmer každé 3-4 mesiace brala antibiotiká. Jednej noci som však mala záchvaty kašľa spojené aj so spazmom priedušiek a nedalo sa mi dýchať. Vedela som, že už nemám na čo čakať a ráno som išla ku doktorke. Zobrali mi krv, výtery a samozrejme nasadili antibiotiká…Bola som z toho nešťastná, zamotaný kolotoč, ktorý sa stále opakoval a nemal východisko.
Začala som brať antibiotiká, ale ani po dvoch dňoch som nevnímala žiadnu úľavu. V stredu sme išli na skupinku a ja som bola smutná, že nebudem môcť chváliť Pána Ježiša spevom, lebo jednak som strácala hlas a keď som sa o to pokúšala, prišli ďalšie záchvaty kašľa.
Ako vždy na začiatku sme si povedali svedectvá o tom čo sme cez týždeň zažili a keď sme preberali modlitebné potreby, vyjadrila som tú svoju. Viem, že Pán Ježiš uzdravuje a dokonáva svoje víťazstvo v našich životoch, ale pri mne nikdy modlitby nefungovali tak, že sa za mňa boží služobníci modlili a okamžite som prežila uzdravenie, alebo vôbec niečo prežila. Pri mne všetko má svoj čas, vnútorné i vonkajšie uzdravenia. Napriek tomu si veľmi vážim, keď sa za mňa niekto komu dôverujem modlí, vnímam, že za mnou ten človek stojí, nie som v tých mojich bojoch sama a sú pre mňa veľmi dôležité, lebo mi dodávajú vieru, že napriek tomu ako sa zle cítim a v čom prehrávam, všetko je to v Božích rukách a isté je Jeho a s Ním aj moje víťazstvo.
Veľmi som sa preto prekvapila, keď sa za mňa brat Stano modlil a ja som pocítila, že zovretie na mojich prieduškách povolilo a ja som mohla voľne zhlboka dýchať. Sama som tomu nemohla uveriť, ale keď som odspievala celé nasledujúce chvály, čo som predtým, keď som sa o to doma pokúšala nemohla, musela som uznať, že veci sa zmenili a Boh zasiahol. Chvála a sláva Ježišovi. Od tohto momentu ma Boh postupne veľmi rýchlo vyliečil úplne.
Mirka