Počas štúdia som mala brigádu v posilňovni, kde som pracovala za pultom a dávala kľúče, predávala za kasou vstupy ľuďom, ktorí chodili cvičiť, miešala kokteily a popritom som mala veľa času na čítanie a učenie sa do školy. Bol tam celkovo pokoj, čiže sa to v pohode dalo stíhať… Robila som tam dva roky, z toho jeden rok už ako znovuzrodená kresťanka. Ľudia ma poznali, s niektorými som si aj tykala. Boli na mňa zvyknutí, sem-tam sme prehodili pár slov.

Keď som sa obrátila, čítavala som si tam aj Bibliu a modlila sa. Nebolo to vidieť, lebo to bolo za pultom. Po nejakej dobe sa ma ľudia, ktorí boli pravidelní zákazníci, a často tam chodievali cvičiť, čiže ma už za ten rok poznali, začali pýtať pre mňa neobvyklé veci. Bolo to takto. Napríklad: išiel človiečik cvičiť, prešiel okolo pultu, za ktorým som sedela, zastavil sa na chvíľu pri mne a hovorí mi: „Slečna vy ste nejaká iná, máte nový účes alebo zmenenú farby vlasov?“ Pozerám na neho v nemom úžase, že čo sa to pýta a prekvapená odpovedám, že nie, žiadna taká zmena. Potom išiel ďaľší a pýta sa ma: „Si dáka iná, čo si nejak inak namaľovaná alebo ostrihaná?“ Vravím, že nie, sedím tu ako vždy, učím sa do školy a som upravená ako vždy. Dokonca niektorí hovorili, že “svietim“ alebo “žiarim.“ Nerozumela som tomu. No a keď sa to za poslednú dobu zopakovalo viackrát a počula som podobné pokusy a dohady o mne od viacerých od seba nezávislých ľudí, samu ma to začalo zaujímať, že čo sa so mnou deje, keď mi toľko ľudí nezávisle od seba stále niečo také vraví.. Pozerám do zrkadla skúmam, že čo to má byť, ale na nič som neprišla. Opakovalo sa to tak často, že som si to už prestala všímať. Vravím si, všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu, preto ak to mám zistiť, Pán Ježiš sa postará o to, aby som prišla na to, prečo mi to tí ľudia hovoria a prečo mi to predtým nikto nehovoril.

No a presne tak sa aj stalo. Môj dobrý kamarát a brat v Ježišovi raz na jednej kresťanskej skupinke rozprával príklad o tom, prečo sa svätcom kreslila na obrazoch svätožiara. Hovoril, že to bola obrazne vystihnutá Božia sláva, ktorou boli naplnení, keďže boli v častom spojení s Bohom. Neskôr som počula kázeň jedného kazatela ako vysvetľoval príbeh Mojžiša, na hore Sinaj, kde sa Mojžiš postil 40 dní kedy nejedol, nepil a ani mu to nechýbalo, keďže bol v tak blízkej prítomnosti s Bohom tak blízko pri zdroji nekonečnej sily, lásky a energie. Preto nebol skleslý, unavený a slabý, ale živý, energický a vitálny. A keď sa potom vrátil aj s kamennými doskami, na ktorých boli Božie prikázania, tak mu svietila tvár, že si musel dať závoj, aby sa naň izraelský národ mohol pozerať. Kazatel hovoril, že aj kresťania, ktorí sú v spojení s Bohom, s Ježišom Kristom, sa často odlišujú od neveriacich ľudí. Pretože z nich vyžaruje Božia sláva, Pánova Ježišova láska a pokoj, ktorý prevyšuje ľudský rozum. Potom som kdesi čítala nejakú štatistiku o tom, že kresťania bývajú menej často chorí, viac sa dožívajú a sú krajší a pôsobia dokonca mladšie. Tak mi to prišlo trochu smiešne, ale bola to pravda. Začala som si to na ľuďoch všímať a usúdila som, že áno, že je to tak. Dokonca aj mne začali tipovať o 5-6 rokov menej, čo sa mi zdal už extrém, ale bolo tak. Keď som bola mladšia a neveriaca, tipovali mi zhruba o päť rokov viac a teraz, keď žijem s Ježišom, mi tipujú zase menej. Niekedy sa na tom ozaj dobre pobavím..

Život s Pánom Ježišom je zábavný, nie je vôbec nudný, práve naopak, prináša samé prekvapenia. Toľko radostí a víťazstiev v duchovných bojoch, že sa mi už nedá o tom pochybovať. Ďakujem Ježišovi Kristovi a chválim ho za to, že sa mi dal poznať, stále je pri mne a pomáha mi. Ďakujem mu za ľudí a Božiu rodinku, ktorú mi dal a za všetky veci, ktoré na tomto svete mám od Neho prepožičané z Jeho veľkej lásky a milosti.