Posledné skúškové som s každou urobenou skúškou zažívala čoraz väčšie tlaky a stres. Napriek tomu, že Ježiš mi až predivne pomohol v predošlých skúškach, čoraz viac som mala pocit, že som si už svoju dávku zázrakov „vyčerpala“. Mala som mať jednu z posledných skúšok. Snažila som sa opäť spoľahnúť na Ježiša. Nechala som sa Ním viesť v príprave cez vnuknutia, čo uprednostniť a tak, lebo ešte asi nikdy som nestíhala prípravu na nejakú skúšku úplne. Ako sme sedeli pred testom pred učebňou, pozerala som si všetky príklady. Aspoň to. Teórie bolo totiž strašne veľa a časovo som ju nestíhala celú ani prečítať. Vôbec som nebola až tak pripravená, ako by sa patrilo. Na teste som sa niečo dovtípila, niečo popísala vlastnými slovami. Až som sa čudovala, aké veci ma napadali. Keďže som si pred učebňou pozerala tie príklady, vynoril sa mi aj jeden zo vzorcov, ktorý som potrebovala. Potom ma napadlo, že aby to bolo správne, tak to treba ešte prenásobiť niečím iným. V prvom rade však ďakujem Ježišovi za to, že namiesto vynervovania sa v takejto situácii mi dal silu stále Mu dôverovať, že to dobre dopadne a tým, že som bola viac-menej v pokoji, tak myšlienky mohli prúdiť. Málokedy odovzdávam testy skôr, ale tento krát som odišla tuším medzi prvými. Už som vedela, že som urobila všetko, čo som mohla a že to má v rukách Ježiš. Skúšku som urobila na D.

Barbora